63 Prokop

Mikuláš Prokop

Na svete neexistuje bolesť

vchádzam do starej budovy
kedysi v nej bola detská klinika
dnes slúži ako squat
pre starých ľudí
-
stojím vo vestibule
hneď po mojom príchode
oklieštili budovu lešením
a  spotenými robotníkmi
/o niekoľko mesiacov
zamurujú všetky okná východy vchody
a  núdzové východy/
-
je tu osem výťahov
všetky mimo prevádzky
plazím sa po schodoch
a  rozmýšľam nad jeho menom
/pripomína mi jednu z  balkánu
dnes študuje filozofiu
kedysi bola teroristkou/
-
543
nikdy neklopte
vždy čakajte na zavolanie
na vyľudnenej chodbe
vyznieva tento oznam
príliš komicky nato
aby som ho bral vážne
-
NEVIEŠ ČÍTAŤ?
NEVIEŠ ČÍTAŤ?
NEVIEŠ ČÍTAŤ?
-
ešte sa musím vrátiť
v  pravej zvieram kľúč od toaliet
v  ľavej vínový pohár z  plastu
idete na party ?
pridám sa pridám sa
počujem úlisný hlas starca
ktorého telo má tvar
otočeného L
-
vychádzam z  toaliet
chodba je tentoraz plná
všetky oči sú na mne
neostáva mi nič iné
ako zdvihnúť hlavu
odpiť si a  tváriť sa
nóbl
Ho ho watanay, kiokena, kiokena
pokojne by som mohol ísť spať
a  tieto slová potlačiť do snov
ktoré by do rána
vyprchali z pamäti
jej prítomnosť nelikviduje úzkosť tak
ako kedysi keď
sme nevedeli spať bez
sexu
sexu
sexu
tento vývoj nebol očakávaný
intuícia sa musela bezpohlavne prizerať na
trasúcu sa ruku a nohu a viečko
pravého oka
-
vždy som si chcel vytvoriť tik, aby som bol zaujímavý, aby môj prednes, keď raz budem písať básne, mal väčšiu charizmu, lebo ľudia s  tikom pravého oka, ktorí píšu dojemné básne, ma vždy vedeli zasiahnuť. mal som šesť rokov, keď som videl tohto postaršieho pána, ktorý vyzeral mladšie a  zachovalejšie ako všetci jeho rovesníci v  danom regióne, ba čo viac, v  celom štáte! a  bol to práve tento pán, ktorý predniesol najkrajšiu báseň o  láske, o  jeho milej, ktorú stratil počas vojny v  jednom z  dobytčích vagónov. on nebol žid, ona tiež nie, dokonca neexistovala, ani ten tik nebol skutočný, no plač publika, ten ste mali vidieť, ó, ten bol nádherný! mali ste vidieť tie ovce! plačúce ovce.
-
1
2
3
4
ležím vedľa nej
s  tikom pravého oka
a  trasúcou sa rukou
a  nohou
5
6
7
8 oviec
spím

 

Mikuláš Prokop (*1989) študuje na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde aj žije. Publikuje na internetových portáloch písmak.cz a citanie.madness.sk. Svoju tvorbu prezentoval na multižánrovom festivale Siete 2012. Texty vyšly v PV 63.