KŇAZ, KTORÝ MA KRSTIL
Toto dieťatko
je mimoriadne biele, mäkké a
hladké
nepokrčil ho
pôrod ani povrchy, na
ktorých bolo položené
pohľad naň je v zásade blahodarný
nič rušivé na koži ani v očiach
nenapadli ho nebezpečné baktérie
a nebolo ovplyvnené počasím.
Je to poddajné dieťa –
má istú zmierlivosť,
ktorá môže byť prospešná
ak s ňou správne naloží.
Toto dieťa nemá končatinu navyše
alebo nezvyčajne tvarovanú končatinu
alebo čokoľvek na prvý pohľad nezvyčajné
k ďalším vlastnostiam jeho telesnosti
nech sa vyjadrí lekár.
Za seba a cirkev môžem povedať, že ide o dieťa
ktoré sa stane ženou
aj keď samo o tom môže pochybovať
raz či viackrát v živote.
Do tohto prvorodeného dieťaťa sú
vkladané mnohé nádeje
také, ktoré dieťa tohto typu
nemôže celkom naplniť.
Prvorodené dieťa má byť spečatením manželstva
ale toto dieťa nespečatí nič –
počas života bude otvárať
zašité zranenia
čeriť hladinu
a rozkopávať blato na dne rieky.
Prvorodené dieťa ženského rodu
je navyše väčšia záťaž pre rodinu,
vyžaduje viac odevov, viac
odrôd jedla a kozmetiky, viac
úspor.
Zmierlivosť dieťaťa bude vysvetlená ako
ženská zmierlivosť
a jeho odmietanie bude prisudzované
znameniu zverokruhu
pretože každá záležitosť povahy
musí byť nejako vysvetlená.
Vy rodičia ste svojmu dieťaťu
najprv nechali prepichnúť uši
potom ho priniesli pokrstiť
a dobre ste spravili –
dieťa nikdy formálne nevystúpi z cirkvi
a to preto, že nepovažuje
za dôležité z cirkvi vystúpiť.
Prepichnuté uši nenechá zarásť
rovnako ani otvor
ktorý do neho vyhĺbila naša cirkev –
aspoň v to dúfame
a za to sa modlíme.
Hebké telíčko dieťaťa
bude raz tuhým unaveným telom
s drážkami rozpínanej kože
a stopami nevyliečiteľných zranení
počas života bude podrobené násiliu
a keď bude potrebovať
pomoc, ostane úplne samo
neochránite ho vy rodičia ani životná poistka.
Bojím sa, čo bude s týmto dieťaťom
ale pomôcť mu nemôžem
viem ho len pokrstiť
a krst veľa nezmôže, krst
je absurdný a zbytočný
všetci však vieme, že tie najlepšie veci
v živote sú absurdné a zbytočné
a aj toto dieťa sa to naučí
sláva tebe Pane.
ČERVENÝ MONOLIT
my dvaja nemáme nič spoločné
zdá sa mi, že skoro ani druh
tvoje pruhovanie je nezvyčajné
prišla si odkiaľsi zďaleka
a keď piješ, po papuli
ti stekajú potôčiky až na hruď
tvoja krása lovkyne
je napodobená hladinou
ale tak ako v hladine nepochytám
papuľou bleskurýchle vážky
tak nepochytám ani večnosť tvojho obrazu.
keď krvácam z krku, som pred prírodou nahý –
takto ma videla iba moja matka
keď som sa prevŕtal škrupinou v ochrannej kapsule
a nadýchol sa tenkými nozdrami
na púštnom slnku – moja jedovatá krv
teraz steká po kameni a stehne
iného tvora
dočasnosť nášho jazyka a biotopu
môžeš prečítať v textúre hviezd.
PREČO ÍSŤ NASPÄŤ
vo vlastnej tichej dužine
hľadáš miesto stredu
bez členitého zvuku
môže to byť
tmavý zlomený kameň
alebo kôra stromu, ktorý vrástol do zrúcaniny
(vraveli ti „zmenila sa, nikdy nie je tá istá.“)
po vymazaní aplikácií
mestskej hromadnej dopravy
sa vraciaš bývať na vidiek
poznávaš tiché kopce:
kopce ako dôkazy
aj zrúcanú tehelňu
v ktorej hlasy v stenách
ešte nedozneli.
už si spomínaš –
vietor tu v úderoch požiera domy
a na tomto vystúpenom koreni
si kedysi pretrhala
svoje perly.
STREČNO – ZLATNÉ, R. 1380
Vydala som sa v dobrom veku
za rybára zo Zlatného.
Moji bratia zomreli na mor
a úroda bola slabá
na svadbe sme jedli všetko
čo dal mlyn a rieka
a ani to nestačilo.
Jamky v chlebe
narastajú s kysnutím
jedlo sa nedá zväčšiť
kvasením ani svätením
a veľkorysosť človeka
nenarastie s vôľou
To som sa naučila od teba.
Mala som mať poctivý život
som pokrstená po kresťansky
aj po pltnícky
v kostole aj na Váhu
viem krájať kuracinu
aj sekať drevo
tancovať aj dusiť oheň
mám hrubé ruky
vo vlasoch nosím kvety pivonky
pred domom čistím kože
na záhrade pestujem rozmarín.
Na konci jari prišli silné lejaky
a vtedy si prišiel s vodou.
Hneď, ako som uvidela
tvoje oči
ligotavé ako riečna žula
telo nepodobné
mužom, čo žijú na súši
srsť, ktorou si pokrytý
spoznala som ťa z povier.
Niektorí ťa videli v zátoke
iní tam, kde je rieka prudšia
vraj si odolný voči vlnám a vírom
obrástol si vodnými povlakmi
živil si sa zo dna Váhu
a spával v tŕstí.
Niekedy si vykrádal vtáčie hniezda
podľa toho, čo som počula
si aj mrchožrút.
Ja o tebe takmer nič neviem
v tichosti som vynosila tvoj plod
ako dieťa rybára, čo sa
narodilo na Zlatnom
(aby dostalo krst)
ale hneď, ako náš syn vedel chodiť,
utiekol z domova.
Nevrátil sa ani vtedy, keď
zamrzol Váh
počula som, že ho videli
na Močidelnom
a potom ešte ďalej na Považí.
Viem, že sa už nevráti –
nepozná strach a v noci nasleduje hviezdy
ryby loví do rúk
ľad rozbíja päsťami
a mäso porcuje kameňom
nemiluje svoju matku.
Niekedy preklínam
svoj nemilosrdný kraj
a pachy, ktoré ťa sem prilákali.
Zo všetkých riek
práve u nás na Váhu
musíme mať vodníka
zo všetkých chalúp
práve tá moja
zo všetkých kostí a vlasov
tie moje.
Nevracaj sa, bláznivý vodník,
druhé dieťa nechcem od teba
ak sa tu znovu objavíš,
nebudem ťa kryť
vodu vyženiem metlou na dvor
a vydurím ťa krížom.
Môj muž ťa zabije
vykuchá ti brucho a poláme
lebku
ľudia z našej osady
ti odrežú trs brady
alebo vytrhnú zub pre šťastie
tvoje srdce uvaria psovi.
Nevracaj sa, krutý vodník,
na Zlatné
zmizni a utop sa
ja nie som tvoja žena
tvoje mäso neviem nasýtiť
tvojho syna neviem vychovať
DETI HAMELNU
pištec, ktorý zbavil mesto potkanov, vylákal deti z mesta východnou bránou a zaviedol ich ďaleko za kalváriu : potom už neprišli žiadne správy. máme dôvody nazdávať sa, že pištec bol lokátorom : majiteľ pôdy ho poveril založením osady na mieste, ktoré nieslo názvy
1353 : Hemlyncow, Hemlicow
1385 : Hamlicov
1437 : Hamlinkov
1511 : Hamakov
1567 : Hamlíkov
a potom zaniklo.
ide o rovnováhu obyvateľstva : presunúť ľudí na miesto, kde je príroda ešte mladá : ponechať len zákony : spôsoby združovania : azda aj náboženstvo : a to najdôležitejšie : právo vlastniť pôdu.
:
táto legenda je pravdivá.
DRUHÁ GENERÁCIA
moja pramatka si vzala za muža bratranca a jej deti v Hamlíkove sa ďalej pokrížili do blízkosti.
trpíme istou náchylnosťou na ochorenia : moje dvojča sa udusilo v spánku. pochovali ho na svahu, kde je dnes viac detských hrobov než tých stareckých : lebka ľudského mláďaťa je
útulným príbytkom pre drobné stvorenia a kosť, ktorá je príliš mäkká na to, aby sa dala rozkrájať, neprezradí žiadne tajomstvá.
sme deti Hamelnu, ale s iným kameňom a inou hlinou : našim rodičom chýba mestská dlažba, na ktorej cinkajú mince : bude trvať pridlho, než zaplníme cintorín.
ČAS KOPTOV
Základná premisa našich životov znie:
čo je politické, nie je materské
a náboženstvo je metódou videnia
nie poznania vecí.
Bolo to takto pred tromi rokmi
keď som šla okolo lekárne a zvažovala
potvrdiť či vyvrátiť možnosť dieťaťa, ktoré
som nikdy, nikdy
nesmela mať
ani v lete ani v zime
v bledej
alebo tvojej tmavšej farbe
v tejto krajine či späť v Hurghade,
až ťa konečne deportujú.
Každú noc sa modlím, aby ťa deportovali.