Dominika Moravčíková: Deti Hamelnu

KŇAZ, KTORÝ MA KRSTIL

 

 

Toto dieťatko

je mimoriadne biele, mäkké a

hladké

 

nepokrčil ho

pôrod ani povrchy, na

ktorých bolo položené

 

pohľad naň je v zásade blahodarný

nič rušivé na koži ani v očiach

nenapadli ho nebezpečné baktérie

a nebolo ovplyvnené počasím.

 

Je to poddajné dieťa –

má istú zmierlivosť,

ktorá môže byť prospešná

ak s ňou správne naloží.

 

Toto dieťa nemá končatinu navyše

alebo nezvyčajne tvarovanú končatinu

alebo čokoľvek na prvý pohľad nezvyčajné

k ďalším vlastnostiam jeho telesnosti

nech sa vyjadrí lekár.

 

Za seba a cirkev môžem povedať, že ide o dieťa

ktoré sa stane ženou

aj keď samo o tom môže pochybovať

raz či viackrát v živote.

 

Do tohto prvorodeného dieťaťa sú

vkladané mnohé nádeje

také, ktoré dieťa tohto typu

nemôže celkom naplniť.

 

Prvorodené dieťa má byť spečatením manželstva

ale toto dieťa nespečatí nič –

počas života bude otvárať

zašité zranenia

čeriť hladinu

a rozkopávať blato na dne rieky.

 

Prvorodené dieťa ženského rodu

je navyše väčšia záťaž pre rodinu,

vyžaduje viac odevov, viac

odrôd jedla a kozmetiky, viac

úspor.

 

Zmierlivosť dieťaťa bude vysvetlená ako

ženská zmierlivosť

a jeho odmietanie bude prisudzované

znameniu zverokruhu

pretože každá záležitosť povahy

musí byť nejako vysvetlená.

 

Vy rodičia ste svojmu dieťaťu

najprv nechali prepichnúť uši

potom ho priniesli pokrstiť

a dobre ste spravili –

 

dieťa nikdy formálne nevystúpi z cirkvi

a to preto, že nepovažuje

za dôležité z cirkvi vystúpiť.

 

Prepichnuté uši nenechá zarásť

rovnako ani otvor

ktorý do neho vyhĺbila naša cirkev –

aspoň v to dúfame

a za to sa modlíme.

 

Hebké telíčko dieťaťa

bude raz tuhým unaveným telom

s drážkami rozpínanej kože

a stopami nevyliečiteľných zranení

 

počas života bude podrobené násiliu

a keď bude potrebovať

pomoc, ostane úplne samo

neochránite ho vy rodičia ani životná poistka.

 

Bojím sa, čo bude s týmto dieťaťom

ale pomôcť mu nemôžem

viem ho len pokrstiť

 

a krst veľa nezmôže, krst

je absurdný a zbytočný

všetci však vieme, že tie najlepšie veci

v živote sú absurdné a zbytočné

a aj toto dieťa sa to naučí

 

sláva tebe Pane.

 

 

 

ČERVENÝ MONOLIT

 

my dvaja nemáme nič spoločné

zdá sa mi, že skoro ani druh

 

tvoje pruhovanie je nezvyčajné

prišla si odkiaľsi zďaleka

a keď piješ, po papuli

ti stekajú potôčiky až na hruď

 

tvoja krása lovkyne

je napodobená hladinou

ale tak ako v hladine nepochytám

papuľou bleskurýchle vážky

 

tak nepochytám ani večnosť tvojho obrazu.

 

keď krvácam z krku, som pred prírodou nahý –

takto ma videla iba moja matka

keď som sa prevŕtal škrupinou v ochrannej kapsule

 

a nadýchol sa tenkými nozdrami

na púštnom slnku – moja jedovatá krv

teraz steká po kameni a stehne

iného tvora

 

dočasnosť nášho jazyka a biotopu

môžeš prečítať v textúre hviezd.

 

 

 

 

PREČO ÍSŤ NASPÄŤ

 

vo vlastnej tichej dužine

hľadáš miesto stredu

bez členitého zvuku

 

môže to byť

tmavý zlomený kameň

 

alebo kôra stromu, ktorý vrástol do zrúcaniny

(vraveli ti „zmenila sa, nikdy nie je tá istá.“)

 

po vymazaní aplikácií

mestskej hromadnej dopravy

sa vraciaš bývať na vidiek

 

poznávaš tiché kopce:

kopce ako dôkazy

 

aj zrúcanú tehelňu

v ktorej hlasy v stenách

ešte nedozneli.

 

už si spomínaš –

vietor tu v úderoch požiera domy

 

a na tomto vystúpenom koreni

si kedysi pretrhala

svoje perly.

 

 

 

 

STREČNO – ZLATNÉ, R. 1380

 

Vydala som sa v dobrom veku

za rybára zo Zlatného.

 

Moji bratia zomreli na mor

a úroda bola slabá

 

na svadbe sme jedli všetko

čo dal mlyn a rieka

 

a ani to nestačilo.

 

Jamky v chlebe

narastajú s kysnutím

 

jedlo sa nedá zväčšiť

kvasením ani svätením

 

a veľkorysosť človeka

nenarastie s vôľou

 

 

 

To som sa naučila od teba.

 

 

 

Mala som mať poctivý život

 

som pokrstená po kresťansky

 

aj po pltnícky

 

v kostole aj na Váhu

 

viem krájať kuracinu

aj sekať drevo

 

tancovať aj dusiť oheň

mám hrubé ruky

 

vo vlasoch nosím kvety pivonky

 

pred domom čistím kože

 

na záhrade pestujem rozmarín.

 

 

 

 

Na konci jari prišli silné lejaky

 

a vtedy si prišiel s vodou.

 

Hneď, ako som uvidela

tvoje oči

ligotavé ako riečna žula

 

telo nepodobné

mužom, čo žijú na súši

 

srsť, ktorou si pokrytý

 

spoznala som ťa z povier.

 

Niektorí ťa videli v zátoke

 

iní tam, kde je rieka prudšia

 

vraj si odolný voči vlnám a vírom

obrástol si vodnými povlakmi

 

živil si sa zo dna Váhu

a spával v tŕstí.

 

Niekedy si vykrádal vtáčie hniezda

podľa toho, čo som počula

si aj mrchožrút.

 

 

 

Ja o tebe takmer nič neviem

 

 

v tichosti som vynosila tvoj plod

ako dieťa rybára, čo sa

narodilo na Zlatnom

 

(aby dostalo krst)

 

ale hneď, ako náš syn vedel chodiť,

utiekol z domova.

 

Nevrátil sa ani vtedy, keď

zamrzol Váh

 

počula som, že ho videli

na Močidelnom

 

a potom ešte ďalej na Považí.

 

Viem, že sa už nevráti –

nepozná strach a v noci nasleduje hviezdy

 

ryby loví do rúk

ľad rozbíja päsťami

 

a mäso porcuje kameňom

 

nemiluje svoju matku.

 

 

 

 

Niekedy preklínam

svoj nemilosrdný kraj

a pachy, ktoré ťa sem prilákali.

 

Zo všetkých riek

práve u nás na Váhu

musíme mať vodníka

 

zo všetkých chalúp

práve tá moja

 

zo všetkých kostí a vlasov

tie moje.

 

Nevracaj sa, bláznivý vodník,

druhé dieťa nechcem od teba

 

ak sa tu znovu objavíš,

nebudem ťa kryť

 

vodu vyženiem metlou na dvor

a vydurím ťa krížom.

 

Môj muž ťa zabije

 

vykuchá ti brucho a poláme

lebku

 

ľudia z našej osady

ti odrežú trs brady

alebo vytrhnú zub pre šťastie

 

tvoje srdce uvaria psovi.

 

 

 

 

Nevracaj sa, krutý vodník,

na Zlatné

zmizni a utop sa

ja nie som tvoja žena

 

 

tvoje mäso neviem nasýtiť

 

 

tvojho syna neviem vychovať

 

 

 

 

 

DETI HAMELNU

 

pištec, ktorý zbavil mesto potkanov, vylákal deti z mesta východnou bránou a zaviedol ich ďaleko za kalváriu : potom už neprišli žiadne správy. máme dôvody nazdávať sa, že pištec bol lokátorom : majiteľ pôdy ho poveril založením osady na mieste, ktoré nieslo názvy

 

 

1353 : Hemlyncow, Hemlicow

1385 : Hamlicov

1437 : Hamlinkov

1511 : Hamakov

1567 : Hamlíkov

 

 

a potom zaniklo.

 

 

ide o rovnováhu obyvateľstva : presunúť ľudí na miesto, kde je príroda ešte mladá : ponechať len zákony : spôsoby združovania : azda aj náboženstvo : a to najdôležitejšie : právo vlastniť pôdu.

 

 

:

 

 

táto legenda je pravdivá.

 

 

 

 

 

DRUHÁ GENERÁCIA

 

moja pramatka si vzala za muža bratranca a jej deti v Hamlíkove sa ďalej pokrížili do blízkosti.

trpíme istou náchylnosťou na ochorenia : moje dvojča sa udusilo v spánku. pochovali ho na svahu, kde je dnes viac detských hrobov než tých stareckých : lebka ľudského mláďaťa je

útulným príbytkom pre drobné stvorenia a kosť, ktorá je príliš mäkká na to, aby sa dala rozkrájať, neprezradí žiadne tajomstvá.

 

 

sme deti Hamelnu, ale s iným kameňom a inou hlinou : našim rodičom chýba mestská dlažba, na ktorej cinkajú mince : bude trvať pridlho, než zaplníme cintorín.

 

 

 

 

 

ČAS KOPTOV

 

Základná premisa našich životov znie:

 

čo je politické, nie je materské

a náboženstvo je metódou videnia

nie poznania vecí.

 

Bolo to takto pred tromi rokmi

keď som šla okolo lekárne a zvažovala

potvrdiť či vyvrátiť možnosť dieťaťa, ktoré

 

som nikdy, nikdy

nesmela mať

 

ani v lete ani v zime

v bledej

alebo tvojej tmavšej farbe

 

v tejto krajine či späť v Hurghade,

až ťa konečne deportujú.

 

Každú noc sa modlím, aby ťa deportovali.