***
opravujú diaľnicu, kladú nové potrubie, úsek na ceste sem je kráter s priemerom päť metrov; znenazdajky vytryskla voda. úsek diaľnice opravujú – vylievajú a zarovnávajú nový horúci asfalt, valec ide pomaly a potom, potom je tam tá priehlbina, kráter, tryskujúca voda spomaľuje práce, tekutina znehodnocuje asfalt – hrudky a vzduchové bubliny, valec spomaľuje. dodávka materiálu na potrubie mešká, lietadlo nemohlo vzlietnuť, na dráhe bola rodina kormoránov, vzbĺkol voz s kuframi. práce sú dočasne pozastavené, opálení muži v prilbách postávajú a fajčia, nezaujíma ich meškanie materiálu, gejzír pitnej vody ani nepriechodná diaľnica. nezaujíma ich čakajúce telo položené v mokrej posteli, ale kov, dlhé vlasy, rovné zuby, hladký žalúdok, pot, nohy rozkročené na sedadle, tá rýchlosť pred zdržaním, útek, nevyhnutnosť nárazu.
***
niečo zviera hlavu, tlačí k sebe čelo a temeno, naliehavosť, potreba ľudského mäsa, jemne pretŕčajúcich kostí
ak by si sa aj vzpieral – teraz by ma to neodradilo, potľapkanie medzi lopatkami, odtiahnutie sa; teraz, teraz
to rytmické potľapkávanie
ak sa telo prevráti, týmito dotykmi môžeš predstierať oživovanie
***
mám stále hladké steny žalúdka, aj vnútornú stranu paží
oni sa vynárajú okolo teba ako včely z dier v zemi, všetko okolo teba nedočkavo tiká, vpíjaš sa zachraňuješ ohrozené druhy, dotýkaš sa zľahka (môj záujem je vždy agresívny)
trepotajúce sa telo poslednýkrát zacíti blízkosť tepla
a potom ho dáš
utratiť
***
i.i
ak máš okno
alebo balkón
chodím sa tam pozerať
i.ii
konkrétna blízkosť je ako
dýchať otvorenú plechovku farby,
mokré steny, vôňa čerstvo rozliateho asfaltu
i.iii
odniekiaľ som odchádzala, balila si veci.
dúfala som, že mi povedia, aby som zostala
i.iv
zo zovretia dlane vypadáva kameň
som druhá strana ulice, vždy pod tebou
občas musím predstierať, že mám v ústach tvoj prst, zahryznutý na kosť
i.v
zohni sa nižšie
cítiš, ako niečo z nás odnášajú do výrobných hál?
súčiastky treba skladovať pri teplote ľudského tela
i.vi
nezachránila som žiadnych utečencov,
napúšťam si vaňu raz mesačne
blistre mojich liekov sú z plastu
je mi jedno, o koľko stupňov som oteplila planétu,
záleží iba na tom
čo si myslíš ty
i.vii
každým dňom, ktorý trávim vo vani a v posteli
som o krok bližšie k neviditeľnosti
cítim, ako mi ochabuje koža
som neobjavená jaskyňa
kam chodia ľad roztápať priemyselnými ohrievačmi
onedlho zostanú iba pórovité horniny
hladké miesta nahradia
výbežky nepravidelných tvarov
premýšľam, aké by bolo
môcť si dovoliť rozmnožovanie
***
dospelosť je pozerať sa
na plačúce
roztvorené telá
môcť zaspať
povedať: to je príroda
aj zúrivé psy vycvičené na zabíjanie batoliat
neboj, mama si ho nájde
odteraz až do konca
sa všetko bude diať
naraz
už dosť, habibi, nechaj ma
nechodím už na žiadne miesta
nenávidím všetkých a všetko;
seba aj vás