Daniela Kováčiková: Medzi viditeľným a neviditeľným

Beh. Vlny. Tretia dimenzia. 

 

Si tým, čo dokážeš 

chytiť, 

pustiť 

a znovu chytiť. 

 

Otáčam sa dovnútra, 

vonku je veľa rozptýlenia. 

 

To, čo vídavam v bežných hodinách, je čisté, 

kopíruje sen, 

požehnanú utópiu, 

ktorá volá domov a do sveta. 

 

Môj experiment: viera. 

 

Si tým, čo dokážeš 

pustiť, 

chytiť 

a navždy pustiť.

 

 

 

 

Romantizmus v meste 

 

Mesto je plné introvertov: 

 

Negatívne emócie sú otázkami, pozitívne emócie sú odpoveďami: 

 

-izmus nedokáže slovami vystihnúť 

podstatu voľného pádu 

do možného 

bezpečia. 

 

Obrat je nesmelý, 

presah komorný. 

 

Introverti ostávajú introvertmi 

a je ich plné mesto.

 

 

 

 

Carte blanche 

 

Najortodoxnejšia samota dostáva 

nového spolubývajúceho: Mňa. 

 

Nový byt – m(i)esto, 

moje odvážne gesto 

a nanovo natreté steny na bielo. 

 

V zmysle prelínania 

neo-skúseností 

& spomienok, 

nazvi to snívaním – 

 

priamym a nepriamym návratom 

stratenej časti k celku, 

zatváraš oči, 

aby si sa potom intuitívne pozrel: 

 

Meníš i kontext. 

Je to nemožné, alebo iba absurdné?

 

 

 

 

Paralelný 

 

Existuješ v paralelnom svete 

prelomových okamihov 

Prílivov a odlivov 

 

Nie si nemý 

Bilancuješ situácie 

predchádzajúceho dňa, ktorý sa 

nedá vrátiť späť 

(a tak je to dobre) 

 

Vnímaš ma nielen v telesnosti 

Bezbrehý obdiv nás oboch paralyzuje

 

 

 

 

Ruky 

 

Noc pred blížiacim sa ránom 

sny vo fáze theta 

 

V zauzlenosti 

všetko speje do svojho opaku 

 

No ešte predtým to celé trvá 

Ešte predtým sa – subjektívne – niečo udeje 

 

Budú plynúť dni a roky 

Uvážené činy a hryzoty svedomia 

 

Tak ako strom v decembri 

i ty budeš holý a v obavách 

fixných ideí 

 

Svoje stratené ruky nájdeš 

v dlaniach držiacich tvoje dlane

 

 

 

 

Element 

 

Ani priepasť, ani prístav: 

vonkajší, cudzí, atmosférický svet 

sa rekonštruuje 

tak ako telo, 

 

bolesť aktivovaná teplom, 

radosť aktivovaná dažďom a vetrom 

je ostrovná, 

 

striedanie miestností – 

 

situácie sa delia 

na hru alebo konflikt 

(tam alebo tu), 

na lásku alebo konflikt 

(tam alebo tu), 

na ľahkosť alebo konflikt – 

 

vnútri alebo vonku 

 

sa hodinový vietor 

mení v celodenný, 

týždňový 

sa mení v mesačný, ročný 

trvá už celé dekády: 

 

rozhodujúce okamihy 

(v spomienkach) sú 

predlžované, 

životný pocit orientovaný 

na vietor, na zrýchlený vzduch, 

všetko re-konštruuje, 

 

zostáva – 

 

hra, 

láska, 

ľahkosť: 

 

Ich dĺžku merajú 

 

veterné hodiny 

planetárneho času 

ukotveného (konečne) 

pevne na Zemi, 

 

ukotveného v Bratislave.

 

 

 

 

Detaily 

 

Ako bývalý Atlanťan by si o tom mal niečo vedieť: 

totem, 

tkanivo: tantra, 

 

rozptýlenie v tme 

a spochybnenie rozptýlení – 

 

paralelný svet a svet prvý 

(nerozptýlený), 

 

archetyp, 

invariant 

 

v ruke: ruka. 

 

Selektívna pamäť 

a zase ten iný vesmír: 

rovnaká situácia, 

stále tá istá situácia – 

iný koniec a iný začiatok. 

 

Detaily sa delia na nepodstatné a na tie, ktoré si navždy 

                                                                                   zapamätáš.

 

 

 

 

Rozptyl 

 

Tí, ktorých si vyberieš, 

a tí, ktorí si vyberú teba, 

sú práve teraz 

rozptýlení. 

 

Spresňujem poslednú spomienku. 

 

V prvej rozhodujúcej chvíli čas 

strácam (?), 

v druhej rozhodujúcej chvíli čas 

získavam. 

 

Obklopená vetrom zo všetkých strán, 

deje sa nič a všetko. 

 

To, čo je temné a priestorové, 

začína tichom. 

 

To, čo je svetlé a priestorové, 

začína tichom. 

 

Životný obrat 

v absurdnej polohe 

 

(element vtipu?) 

& potom: Rozptyl.

 

Tí, ktorých si vyberieš, 

a tí, ktorí si vyberú teba, 

sú práve teraz 

sústredení. 

 

Stav sa (asi) začal.

 

 

 

 

Cudzie gravitácie

 

Bol tam úplný pokoj 

Absolútne ticho 

 

Nevidela som ťa medzi stromami

Sledujem kontrast 

Medzi vzduchom a zelenou 

 

Medzi viditeľným a neviditeľným 

Existuje variant c: 

Nejasné pulzovanie prechodnosti