Beh. Vlny. Tretia dimenzia.
Si tým, čo dokážeš
chytiť,
pustiť
a znovu chytiť.
Otáčam sa dovnútra,
vonku je veľa rozptýlenia.
To, čo vídavam v bežných hodinách, je čisté,
kopíruje sen,
požehnanú utópiu,
ktorá volá domov a do sveta.
Môj experiment: viera.
Si tým, čo dokážeš
pustiť,
chytiť
a navždy pustiť.
Romantizmus v meste
Mesto je plné introvertov:
Negatívne emócie sú otázkami, pozitívne emócie sú odpoveďami:
-izmus nedokáže slovami vystihnúť
podstatu voľného pádu
do možného
bezpečia.
Obrat je nesmelý,
presah komorný.
Introverti ostávajú introvertmi
a je ich plné mesto.
Carte blanche
Najortodoxnejšia samota dostáva
nového spolubývajúceho: Mňa.
Nový byt – m(i)esto,
moje odvážne gesto
a nanovo natreté steny na bielo.
V zmysle prelínania
neo-skúseností
& spomienok,
nazvi to snívaním –
priamym a nepriamym návratom
stratenej časti k celku,
zatváraš oči,
aby si sa potom intuitívne pozrel:
Meníš i kontext.
Je to nemožné, alebo iba absurdné?
Paralelný
Existuješ v paralelnom svete
prelomových okamihov
Prílivov a odlivov
Nie si nemý
Bilancuješ situácie
predchádzajúceho dňa, ktorý sa
nedá vrátiť späť
(a tak je to dobre)
Vnímaš ma nielen v telesnosti
Bezbrehý obdiv nás oboch paralyzuje
Ruky
Noc pred blížiacim sa ránom
sny vo fáze theta
V zauzlenosti
všetko speje do svojho opaku
No ešte predtým to celé trvá
Ešte predtým sa – subjektívne – niečo udeje
Budú plynúť dni a roky
Uvážené činy a hryzoty svedomia
Tak ako strom v decembri
i ty budeš holý a v obavách
fixných ideí
Svoje stratené ruky nájdeš
v dlaniach držiacich tvoje dlane
Element
Ani priepasť, ani prístav:
vonkajší, cudzí, atmosférický svet
sa rekonštruuje
tak ako telo,
bolesť aktivovaná teplom,
radosť aktivovaná dažďom a vetrom
je ostrovná,
striedanie miestností –
situácie sa delia
na hru alebo konflikt
(tam alebo tu),
na lásku alebo konflikt
(tam alebo tu),
na ľahkosť alebo konflikt –
vnútri alebo vonku
sa hodinový vietor
mení v celodenný,
týždňový
sa mení v mesačný, ročný
trvá už celé dekády:
rozhodujúce okamihy
(v spomienkach) sú
predlžované,
životný pocit orientovaný
na vietor, na zrýchlený vzduch,
všetko re-konštruuje,
zostáva –
hra,
láska,
ľahkosť:
Ich dĺžku merajú
veterné hodiny
planetárneho času
ukotveného (konečne)
pevne na Zemi,
ukotveného v Bratislave.
Detaily
Ako bývalý Atlanťan by si o tom mal niečo vedieť:
totem,
tkanivo: tantra,
rozptýlenie v tme
a spochybnenie rozptýlení –
paralelný svet a svet prvý
(nerozptýlený),
archetyp,
invariant
v ruke: ruka.
Selektívna pamäť
a zase ten iný vesmír:
rovnaká situácia,
stále tá istá situácia –
iný koniec a iný začiatok.
Detaily sa delia na nepodstatné a na tie, ktoré si navždy
zapamätáš.
Rozptyl
Tí, ktorých si vyberieš,
a tí, ktorí si vyberú teba,
sú práve teraz
rozptýlení.
Spresňujem poslednú spomienku.
V prvej rozhodujúcej chvíli čas
strácam (?),
v druhej rozhodujúcej chvíli čas
získavam.
Obklopená vetrom zo všetkých strán,
deje sa nič a všetko.
To, čo je temné a priestorové,
začína tichom.
To, čo je svetlé a priestorové,
začína tichom.
Životný obrat
v absurdnej polohe
(element vtipu?)
& potom: Rozptyl.
Tí, ktorých si vyberieš,
a tí, ktorí si vyberú teba,
sú práve teraz
sústredení.
Stav sa (asi) začal.
Cudzie gravitácie
Bol tam úplný pokoj
Absolútne ticho
Nevidela som ťa medzi stromami
Sledujem kontrast
Medzi vzduchom a zelenou
Medzi viditeľným a neviditeľným
Existuje variant c:
Nejasné pulzovanie prechodnosti