Meteorit
Vstúpiť do hádanky, snívať v nej, kto by to
nechcel, tu však všetko leží vo vitrínach,
stuhnutý uhlík meteoru, blýskavý kotúč,
úlomky z Marsu, ktoré ako spŕšky
na Egypt padali, kto videl žiaru a zatlačil
Sfinge oči, a Achnaton vo svojej
komnate, čo ho vyrušilo, mŕtveho, tento
vzdialený hrom, z jedného z týchto kúskov
človek vyrezal nôž, ktorým krájal
chlieb, ktorým zveri vypichol oko,
každá dynastia má svoju hierarchiu, sliepka
alebo vajce, čo bolo skôr, stopy alebo ostrohy,
vstúpiť do hádanky, snívať v nej, Tendaguru,
blýska sa, ešte bez spŕšky, len slovo
naplnené mágiou, kamera, digitálna,
Saurierova panvová kosť, vzlietne, zablysne sa,
zažmurkáš, zatlačíš jej oči.
Hokusai kreslí loď
a zdokonaľuje sa v súcite
Loď sa hýbe ako v spomalenom zábere,
nákladná loď všetkých nákladných lodí,
kráľ, s ktorým sa zahráva opitý oceán.
Sedíme pod jeho klobúkom so širokou strechou
a vyrábame malé guličky z papiera:
dnes večer už žiadne nepoškvrnené počatie
povie kapitán s bielou bradoua unavene si položí pred ústa list.
Odteraz majú všetky správy morskú chorobu! Žltkastý námorník sa kdesi vzadu nakloní
cez zábradlie a zvracia – západy slnka
sú iba pre apatické morské vtáky, za históriu tu
nik neručí, zdroje sú nedôveryhodné. Vojak
Manning, rad je na Vás, hrebeň je tu iba na to,
aby poslúchal istú japonskú krásavicu na palube
alebo rozprestrel ako vejár výhľad na horu Fudži
do tridsiatich šiestich prameňov.
Na začiatku to musí byť pekné,
aby sme na konci mohli kyvkať nohami
Hľadím do knihy s párnymi a nepárnymi stranami
a spomínam, ako náš učiteľ pálil na lyžičke
cukor, ktorý mal radšej primiešať
do šálky horúcej kávy, v tom vošla:
Vonku leje ako z krhly a mne začína byť čoraz
citeľnejšie chladno na šiju. Najprv sa mi zdá
nemožne natiahnutá, Ypsilon, potom je O, na ktorom
horí ešte niečo horúcejšie, než cukor. Prah už prekročí
ako C, miestnosť vyplní sykot,
E ako elektrina, J ako jemnosť.
Je to však lož. Hranato rastie,
jej hruď je kolísajúci sa štvorec.
Keď sa abeceda rozpadá
na popol, na konci čaká únava.
R ma uspieva skôr k rozmaru,
než rozhodnutiu, kyvká nohami.
Baconova štúdia zdravotnej sestry vo filme Krížnik Potemkin v Múzeu Städel vo Frankfurte
Na pešej zóne vo Frankfurte sa vznášal
muž päťdesiat centimetrov nad zemou.
Ako to len robí, spýtala sa akási žena
inej, ktorá jej odpovedala, že presne z toho žije.
Bola to iba sklonená, čupiaca soška, alebo
sa vznášala. Bola priklincovaná na čiernom
štvorci tvoriacom stred obrazu alebo sa jej
stopy rozmazane hompáľali v zelenom lieviku
farby?
Na pešej zóne vo Frankfurte rozochvieval vietor
okrasné čerešne. Ich okvetné lístky ako dážď farby
mäsa krúžili po bulvári.