Volker Sielaff: Meteorit

Meteorit

 

Vstúpiť do hádanky, snívať v nej, kto by to

nechcel, tu však všetko leží vo vitrínach,

stuhnutý uhlík meteoru, blýskavý kotúč,

úlomky z Marsu, ktoré ako spŕšky

 

na Egypt padali, kto videl žiaru a zatlačil

Sfinge oči, a Achnaton vo svojej

komnate, čo ho vyrušilo, mŕtveho, tento

vzdialený hrom, z jedného z týchto kúskov

 

človek vyrezal nôž, ktorým krájal

chlieb, ktorým zveri vypichol oko,

každá dynastia má svoju hierarchiu, sliepka

alebo vajce, čo bolo skôr, stopy alebo ostrohy,

 

vstúpiť do hádanky, snívať v nej, Tendaguru,

blýska sa, ešte bez spŕšky, len slovo

naplnené mágiou, kamera, digitálna,

Saurierova panvová kosť, vzlietne, zablysne sa,

zažmurkáš, zatlačíš jej oči.

 

 

 

Hokusai kreslí loď

a zdokonaľuje sa v súcite

 

Loď sa hýbe ako v spomalenom zábere,

nákladná loď všetkých nákladných lodí,

kráľ, s ktorým sa zahráva opitý oceán.

Sedíme pod jeho klobúkom so širokou strechou

a vyrábame malé guličky z papiera:

dnes večer už žiadne nepoškvrnené počatie

povie kapitán s bielou bradoua unavene si položí pred ústa list.

Odteraz majú všetky správy morskú chorobu! Žltkastý námorník sa kdesi vzadu nakloní

cez zábradlie a zvracia – západy slnka

sú iba pre apatické morské vtáky, za históriu tu

nik neručí, zdroje sú nedôveryhodné. Vojak

Manning, rad je na Vás, hrebeň je tu iba na to,

aby poslúchal istú japonskú krásavicu na palube

alebo rozprestrel ako vejár výhľad na horu Fudži

do tridsiatich šiestich prameňov.

 

 

 

Na začiatku to musí byť pekné,

aby sme na konci mohli kyvkať nohami

 

Hľadím do knihy s párnymi a nepárnymi stranami

a spomínam, ako náš učiteľ pálil na lyžičke

cukor, ktorý mal radšej primiešať

do šálky horúcej kávy, v tom vošla:

 

Vonku leje ako z krhly a mne začína byť čoraz

citeľnejšie chladno na šiju. Najprv sa mi zdá

nemožne natiahnutá, Ypsilon, potom je O, na ktorom

horí ešte niečo horúcejšie, než cukor. Prah už prekročí

 

ako C, miestnosť vyplní sykot,

E ako elektrina, J ako jemnosť.

Je to však lož. Hranato rastie,

jej hruď je kolísajúci sa štvorec.

 

Keď sa abeceda rozpadá

na popol, na konci čaká únava.

R ma uspieva skôr k rozmaru,

než rozhodnutiu, kyvká nohami.

 

 

 

Baconova štúdia zdravotnej sestry vo filme Krížnik Potemkin v Múzeu Städel vo Frankfurte

 

Na pešej zóne vo Frankfurte sa vznášal

muž päťdesiat centimetrov nad zemou.

Ako to len robí, spýtala sa akási žena

inej, ktorá jej odpovedala, že presne z toho žije.

 

Bola to iba sklonená, čupiaca soška, alebo

sa vznášala. Bola priklincovaná na čiernom

štvorci tvoriacom stred obrazu alebo sa jej

stopy rozmazane hompáľali v zelenom lieviku

farby?

 

Na pešej zóne vo Frankfurte rozochvieval vietor

okrasné čerešne. Ich okvetné lístky ako dážď farby

mäsa krúžili po bulvári.