Ella Frears: Možno si doprajem plytký hrob v záhrade

Mesačný Mýtus

 

Keďže sme darovali naše šperky na tabernákulum
(tým my myslím ženy, a ženami myslím alegórie)
pridelili nám mesiac.

 

Nie nejaký mesiac, náš mesiac, náš malý, hádavý mesiac.
More krízy a tak ďalej – starý „hej-rup kameň“ vlečúci
vlny po kamienkoch od úsvitu vekov.

 

58% žien hovorí „ber čo ti dávajú, inak nám pridelia
ešte menšie nebeské teleso“

 

Každý vie že vajcovod je mesačná šachta.

 

Každý vie že slnko je hviezda-chlapec, dobré a horúce a
jasné a celkom priamočiare ak si nezabudneš zabaliť
opaľovací krém. Pravdaže má kokot.

 

Keď si dám do úst baterku moje líca sa rozsvietia na červeno
ako mäsitý lampáš – žiadne striebro, žiadne dorastanie
ani ubúdanie; som zapnutá alebo vypnutá. Nepodobná mesiacu.

 

Ó Satelit, Ó Artemis, Ó Oko noci.

 

Otázka: môžem z nedostatku spánku viniť mesiac? 

 

73% žien označilo, že im bol „nepríjemný“ 
rituál novu, ktorý sme testovali minulý týždeň, zahŕňajúci granátové jablko,
karambolu (a vcelku neobratný symbolizmus jablka)

 

Je čas na ďalšiu skupinu respondentov. Možno by sme mohli
niečo zapáliť, alebo je oheň výhradne slnečná záležitosť?

 

Naliali nové víno do starého krčahu
a povedali nám, takto sa tvoria mýty.

 

Vypili sme všetko víno a odhalili sa pod
splnom mesiaca, takže museli mať pravdu.

 

 

 

 

 

Zaspím pozerajúc dokument
o Stonehenge, urobím sa počas menštruácie
a zakrvácam si obľúbené nohavice

 

Videla som to len cez okno auta, ktoré – zašpinené
štvorcové – mohlo pokojne byť aj televízor.
Mohla som vláčiť obrovské kamene z Walesu. 

 

Mohla som byť jedou z tých žien – bosá,
tancujúca na hudbu gájd. Alebo gajdoš (neprítomný).
Alebo kameraman (vždy neprítomný) ktorý sa chvíľu
zdrží aby zaostril na retiazku tanečnice,

 

predtým než zašvenkuje na slávne kamene.
Páčilo by sa mi byť tento chlap – čistiť
fragmenty kostí maličkým štetcom. Vlečiem

 

kôš s prádlom dole schodmi ako mučeník. Nie je to
ne-erotické myslieť na svoje fragmenty držané nežne
medzi palcom a ukazovákom archeológa. 

 

Možno si doprajem plytký hrob v záhrade.
Zanechám odkaz a pekársky štetec. Želám si aby si vztýčil
ohromné kamene na moju počesť vediac že by som neurobila
to isté pre teba. Pračka dole

 

skanduje pohni si. pohni si. pohni si. Slnko vrhá dlhý tieň
listu naprieč drobnou maľbou domu.
Voiceover opakuje slovo Sarsen

 

hlbokým hlasom kým opäť nezadriemem. Nie je to ne-erotické.

 

 

 

 

Magické Myslenie (I)

 

Byť bez Tampaxu zmanenalo zabezpečiť krvácanie, spať nahá
medzi bielymi plachtami znamenalo zaručiť znečistenie – JOAN DIDION

 

Počuli sme príbehy o dievčatách, ktoré drhli
zubnou kefkou na svitaní,

 

o zvracajúcich mužoch, ktorí ich donútili odísť
a vziať si plachty so sebou.

 

Impulz pri prebudení, skontrolovať
prstami ktoré sa ukázali čisté každý raz –

 

predstava neviazanosti. Lily povedala
tie dievčatá nenačúvali samým sebe.

 

My budeme. Vedeli sme že máme sledovať svoje nálady
a počítať dni. Ohne boli založené

 

znečistené odevy spálené
spolu s končekmi našich prstov

 

ak sme pochybili. Ovládať sa
boli Lilyine obľúbené slová. Vedela

 

kedy to bolo bezpečné, šla von bez ničoho
pod sukňou – pokúšajúc osud. 

 

Nebudeme sa holiť ak by sme chceli
tú noc abstinovať – nefungovalo.

 

Mali sme úchvatný výživný sex,
naučili sa bod varu hanby.

 

Ruka je rýchlejšia ako oko, povedala Lily,
predvádzajúc nám ako ťahať tampón von

 

a muža dnu jediným svižným pohybom.
Aké silné sme sa cítili, aké špinavé,

 

váľajúc sa po bledých chlapcoch, pretekajúc
farbou. Nikdy sme nezabudli zapraviť

 

šnúrku, prechádzať sa dokola nahé
akoby – nič. 



 

 

 

Magické Myslenie (II)

 

Dve dospelé v taxíku, trochu opité,
na ceste domov z rodinnej večere.
Jedna je moja matka, druhá som ja.

 

Červenajúc sa, povie mi ako „to dostala“
nečakane počas večierku a krvácala
na obľúbenú podušku svojej tety. 

 

Čo si urobila? Pýtam sa.
Ukradla som podušku. Povie.

 

Vytiahne ju zo svojej tašky.
Pozerám sa na ňu, škvrnu mojej matky – červenú-
hnedú, rozhodujúci Rorschachov test. 

 

Taxík sa prehupne za roh a ona zovrie
malú rúčku nad oknom.
Zdala sa ti starká v poriadku? pýta sa.

 

Búrkové mračno. Mozog. To som tam videla.

 

 

 

 

KEDYKOĽVEK VIDÍŠ VYSOKÚ, SKLENENÚ BUDOVI

 

predstavíš si ju v sebe.
Každodenná burleska: solenie
hrnca vody, zohýbanie
sa po včerajšie oblečenie.

 

Kráčajúc svojou záhradou
v noci sa zastavíš pri ružovom kríku,
kľakneš si, cítiac sa staroveko. Mních
v kláštornej záhrade. Ťahajúc

 

dlhú stonku smerom k sebe,
vezmeš celú okvetnú hlavu
do úst. Chladná ako rosa, zamatová,
s chuťou trávy. Necháš ju spočívať

 

na lôžku tvojho jazyka. Za
plotom sú ďalšie záhrady –
záhrada za záhradou zarovnané
ako okienka na cievke filmu.
Mesiac za tebou

má ruku na temene tvojej hlavy.
S plnými ústami zachytíš pohľad
vzdialeného mrakodrapu,
žmurk.

 

 

 

 

Stávam sa Machom

 

Ležím na zemi.
Otvorím ústa.
Cmúľam lyžicu.

 

Objímam kameň.
Chrobák lezie okolo.
Vyprázdnim svoju myseľ
Napchám ju trávou
Som zelená, opakujem. 

 

Slnko je nápoj
najžltšia šťava
nemám nikdy dosť
nemám nikdy dosť
nemám nikdy dosť
nemám nikdy dosť
nemám nikdy dosť
nemám nikdy dosť

 

 

 

 

Poprosím ho aby Skontroloval Strechu,
Potom Odnesiem Rebrík 

 

Celú noc som si užívala lož: necíti sa dobre, hore v posteli
ale želá všetko dobré. Cítila som jeho frustráciu

 

cez strop; tak silno že to bolo ako keby
môj hrudník bol strechou a on bol uväznený v nej.

 

Čo s nami bude, pomyslela som si, ako to ukončím?

 

Nezavolal o pomoc. Možno prišiel na to ako sa dostať dole
ale nemyslela som si to. Hostina bola úžasná.

 

Keď hostia odchádzali pozrela som sa hore a uvedomila som si že
nevidím mesiac. Zažiar, miláčik. Zašepkala som.

 

A spoza komína vystúpila jeho malá hlava.