Dcéra Horolezcov, ktorí zdolávali nebotyčné štíty, a ona s nimi – takýto obraz sa môže stať. tak sa jej to prisnilo jednu noc, keď videla svojich dávno mŕtvych rodičov. vraví si, že teda začne snívať aj počas dňa.
ísť stále vyššie ju v rôznych rovinách motivovalo k pohybu a prekonávaniu svojich síl, či už išla po chodníku do kopca, po schodoch alebo po myšlienkach.
Dcéra Horolezcov je známa svojím pevným stiskom skaly, tak pevne vie stískať aj vrabca v hrsti na streche alebo konáre stromov v centre mesta. sníva o tom, vyliezť na najvyšší vrchol v Brne – AZ Tower. tým by poctila svoj rod, svojich nebohých rodičov.
Horolezec bol presvedčený o tom, že z výšky sa pozerá na veci s nadhľadom a tým získava moc nad situáciami. mal nutkavé presvedčenie, že čím častejšie bude liezť, tým lepšie to v jeho živote bude. preto liezol tak často. v pokročilom veku založil škôlku horolezectva, do ktorej chodili malé dlane a malé ruky a nohy a malé telá. chceli získať jeho poznanie, pretože sa narodili s naliehavosťou, ktorá ich k tomu viedla. veru bol láskavý a dobroprajný, mal pocit, že tak zachráni ďalšie generácie. staral sa aj o tých, ktorí malé dlane a malé ruky a nohy nemali alebo im niečo z vymenovaného chýbalo a nosil ich na chrbte ako spasiteľ a vykupiteľ.
Horolezkyňa liezla vždy po svojom. občas vyrobila prístroje, ktoré ju dokázali dostať na pozíciu, na ktorú sa zatúžila dostať, alebo využívala svoju schopnosť preklápať vertikálnu os na horizontálnu a naopak, takže sa po budovách a štítoch slobodne prechádzala. podľa toho akú mala náladu a čo akurát chcela robiť. veľmi rýchlo si v meste získala status poprednej experimentálnej horolezkyne. experimenty prinášali radosť ďalším očiam a ušiam, ktoré sa o nich dozvedali. ústa o tom rady rozprávali a formovali si tým postoje a názory, samy v sebe a pre seba, ale aj v komunitách, v mestských aj mimomestských kruhoch.
Dcéra Horolezcov, kým ešte žili, počúvala ich príbehy a rada sa s nimi rozprávala. veľa ju naučili, veľa jej ukázali, ale boli zasnívaní, čo zapríčinilo ich pád (dátum?), keď ich zatopil dážď, pretože liezli na Šumavskú Tower A a na chvíľu sa dotkli neba.
odvtedy si Dcéra Horolezcov začala uvedomovať, že nie je oddelená od zbytku prostredia. cez deň sa jej snívajú pestré sny o líškach, slnečnom dome na pláži, o jazde autom po železničnej trati. všetky predstavy vie chytiť do ruky a stisnúť tak pevne, že si z nich spraví madlá a úchyty, po ktorých lezie ako po rebríku.
tak lezie na AZ Tower.
***
okolie AZ Tower je brownfield. zarastené a nie príliš využívané parkovisko, ktorého východnú stranu trasuje železničná koľaj. občas tadiaľ prejde vlak a poteší tým pokojné, vyprázdnené okolie – stroje, autá, ploty, Betonárnu STAPPA mix Brno, spol. s.r.o. a svietiacu bielu budovu PPI CENTRE s.r.o, ktorej okná sú sem-tam lemované modrými a zelenými tieňmi. šuchne sa list alebo v uchu zarezonuje vánok a v zarastených oblastiach už z diaľky počuť prichádzajúci vlak a sanitku alebo dve sanitky v kánone či jednu po druhej a po tretej v odstupe niekoľkých minút. v diaľke splývajú do niečoho, čo už neznie až tak ako sanitky, možno ako nejaký malý pohyb, chyba, gesto, vtáčí popevok. a k tomu ten pohyb listov. premávka nie je až tak blízko brownfieldu, takže zvuk motorizovaných vozidiel sa len tak trochu zdá. na tomto území sa dá príbeh rozprávať nahlas.
pred AZ Servisom – Škoda Plus sa pohybuje muž, ktorý umýva okná predajne stierkou, ktorou sa dajú umývať aj autá. oči prechádzajú okolo, a prechádzajú aj po iných predajniach, stavbách a parkoviskách v okolí.
opica škorica, ako jej hovorili, alebo aj inak, cica mica parádnica, Dcéra Horolezcov, už lezie. zastaví sa na jednom z okien, vo výške asi 50 metrov, aby sa vydýchala. je to okno kancelárie Rutronik – váš dôveryhodný distribútor a poskytovateľ systémov elektronických komponentov, v ktorom sa občas Horolezkyňa zastavila, aby sa porozprávala o konštrukcii svojich vynálezov a o komponentoch, ktoré hľadala.
návštevy budovy bývali tiché. znelo jemné šumenie – podobné krvi v ušiach v odhlučnenej miestnosti. okrem toho bolo s miernou ozvenou v interiéri počuť otváranie dverí, klimatizácia, mäkké kroky a otázky na recepcii, šedé rozmery priestoru, šedé výklady a šedé podlahy prázdnych chodieb a milenium kitchen s nápisom „zavírat“, aj keď ruky neotvárajú. vždy však maximálne do prvého poschodia, ďalej sa dalo dostať iba po dohode alebo zvonku cez okno.
Dcére Horolezcov sa v mysli vynárajú spomienky na situácie, ktoré sa menia každým ďalším spomenutím si a každým ústnym prenosom. takto pomaly modifikuje svoju minulosť a prostredie, z ktorého pochádza. mení postoje, prispôsobuje sa aktuálnej situácii alebo na ňu reaguje.
cez vrstvu skla, ktoré ju oddeľuje od kancelárie Rutronik, počuje záchvevy elektronických komponentov a nenápadné kvílenie zástrčiek. túto melódiu si začne spievať.
spomenie si na ďalšie melódie, aj také, ktoré si spievala s Horolezcami, aj také, ktoré počula, keď prikladala ucho k omietke, aj také, ktoré zneli z opačného konca mesta ako niečo zahmlené ale ostré, aj také, ktoré počula, keď bolo príliš teplo a všetko sa roztápalo.
vyliezla hore.
stala sa piesňou sýkoriek, ktoré v meste čvirikajú rýchlejšie a vyššie, aby sa kvôli zvukovému znečisteniu počuli.
je na vrchole AZ Tower. vlní sa vo vzduchu 4000 kmitmi za sekundu.
odfúklo ju. vanie priestorom a odráža sa od fasád a stien budov, padá na zem, sadá do niečieho ucha, je skonzumovaná ďalšou sýkorkou, je uložená do hniezda.
(orchester bude možno časom tichší, bude sa premieňať, bude monitorovaný a analyzovaný, možno z toho vznikne jedna veľká guľa všetkých zvukov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a premieňajú a bude sa gúľať v otočenej rovine až na vrchol vyššej budovy, než je AZ Tower, nejakej, ktorú teraz stavajú v Prahe.)