Isla Luz (Ostrov Svetla)
45.48’61° j.š., 73.95’31° z.d.
Plávať znamená zaberať miesto ktoré si voda zaslúžila
a nebude tak ľahké ním pohnúť – som nehodný objem.
Medzi svetlom a mnou je prítomná voda, voda ktorá ešte len príde.
Jediné čo tomu ostáva je plávať a z plávania sa nejako poučiť.
Človek vo vode – chytám sa oblakov, počítam vzduch.
Lode sa na mne chichocú do svojich truhiel. Navliekam očká.
Na vode sa hodiny predlžujú ako povrázky slín. Sú obrovské a tiché.
Ryby sú ako nože. Spätný prúd je ako vlajkosláva nožov. Nedostanem sa ďaleko.
A potom je tu toto o svetle: že je to ostrov,
je to miesto, udalosť, môžeš k nemu doplávať, je to niečo čoho sa účastníš.
Je to slovo ktoré ešte nebolo použité pri lži.
Je to hosť pri jedálenskom stole, nevtipkuje, ale usmieva sa, rezervovaný, ale nie plachý.
Srdce vie že to nepôjde, ale myslí si že by mohlo.
Nájsť na mori miesto ktoré nie je morom, a nazvať ho Svetlo.
Isla Huerta (Pridelený Ostrov, alebo Parcela)
43°62’08 j.š., 72°97’80 z.d.
Začne to, ako obvykle, na polceste: z ničoho nič
sa objavil kvadrát ornice v rohu záhrady
zvýraznený na pozadí trávy ako aktuálny mesiac v kalendári.
Hrdina sa uškrnul keď videl svoje ruky tvrdnúť
a bahno zasúvať polmesiace za nechty.
Áno, robil to srdcom, ale nemôžeš zalievať semená krvou
alebo láskať mrkvu do plnosti, alebo pohroziť krokusu skrčkovi, aby voňal.
Hľadel na to čo vykonal, a bolo to nanič:
bola to fotka tundry; zárodočné ovocie, vyhýbajúce sa zreniu;
riadok fazulí ako kokoty pri pisoári;
dvere do temnoty; rast nie tak celkom opätovaný.
Islote(s) Solitario(s) (Opustený/é Ostrov(y))
54.97’03° j.š., 67.12’39° z.d.
52.28’33° j.š., 73.61’67° z.d.
51.67’67° j.š., 74.74’96° z.d.
47.70’02° j.š., 75.33’61° z.d.
Najhoršia vec na svete je nepokojná zem.
Predstav si že si zem a nechceš byť –
trháš sebou a chveješ sa len pre pohyb
a všetky tvoje zvieratá z teba opadávajú ako lupiny.
Tak jedného dňa (v budúcnosti povedia: podľa legendy)
si vykašeš sukne, vydáš sa k moru,
zastavíš sa priamo uprostred.
Si svätica v pustovni, vytváraš množstvá chalúh.
Ale svätice, samozrejme, majú svojich učeníkov.
Najprv len jedného. Potom ďalšieho, a ďalšieho.
Tierra del Fuego (Zem Ohňa, alebo Trpný Rod)
54°00’00“ j.š., 70°00’00“ z.d.
Dala som súhlas búrke.
Nevieš: je to čistý dotyk byť popľutá, napadnutá,
zodvihnutá a zhodená; byť dotknutá
je byť dokázaná. Búrka si nikdy neberie zo svojho arzenálu
tú istú vodu dvakrát. Robí zo mňa pohár.
V noci sa snažím čítať jej text
ale dotyk je naozaj jediná vec, čo má význam
môj zlomený krk; to ako sa moja koža skrúca; moja lepšia ruka, zlomená.
Dychčí si cestou k spánku
a ver mi, myslí to všetko ako kompliment:
obete, sú koniec-koncov, zvolené.
Tierra del Fuego (Zem Ohňa, alebo Perlový Gombík)
54°00’00“ j.š., 70°00’00“ z.d.
Raz za čas mi more vloží perlu medzi prsty na nohách
a ja musím rozhodnúť, či stojí za to si ju nechať
alebo či to je len nejaký prízrak s ktorým už nedokázalo ďalej žiť.
Tierra del Fuego (Zem Ohňa, alebo Infinitív)
54°00’00“ j.š., 70°00’00“ z.d.
Narodiť sa, rodiť, narodiť sa, a tak ďalej.
Nič nechcieť.
Spať za každých okolností. Nepohnúť sa.
Prúdiť špirálou a byť o to lepšia.
Potápať sa a potápať.
Zošiť, rozorvať, zošiť, a tak ďalej.
Katalyzovať život. Spomaľovať ho.
Nemilovať ani neprijať lásku.
Odbiť jazyk. Hovoriť aj napriek tomu.
Stúpať alebo starnúť.
Jesť, vracať, jesť, a tak ďalej.
Držať len to čo padá. Uchovávať.
Otvoriť ústa, a čakať.
Vôbec nikdy nemilovať.
Stať sa tým čo sa z teba stane.
Pokračovať.
Isla Falsa (Falošný Ostrov)
43.59’43° j.š., 72.99’98° z.d.
Neexistujú malé úlohy.
Beriem si svetlo koľko môžem.
Ak chcú frašku, nalíčim sa a
budem nosiť svoje perly, budem samý rozruch a obhryzené nechty.
Potom je tu komédia: komédia sú všetky ročné obdobia v jednom dni,
a výstrih označený prstencami nadmorskej výšky.
Videli ste ma zhrbenú v bielom odeve
žmoliť si ruky, púšťať ovocie? To je tragédia.
Nepotrebujem publikum – jednanie je dostatočná odmena.
Slnko je ruža vrhnutá nahor.
Lejak znie úplne ako potlesk.
Isla Peligrosa (Nebezpečný Ostrov, alebo Varovný Signál)
43.9842° j.š., 73.673° z.d.
Som čistá forma. Rozosmejem sa priľahko. Moje
prístavy sú hlboké od prírody. Som tá vzácna vec ktorú sneh
nevylepší. Kvitnem zavčasu, opadávam neskoro. Korene
nemajú tendenciu siahať vo mne po ukotvení. Moje vtáky spievajú dobre, alebo
dosť
dobre na to aby ostali nepovšimnuté. Moja zem sa nezosúva pretože výšky ju nezaťažujú. Pristupujem na gravitáciu. Plačem zľahka prisilno. Ostatné
ostrovy nezávidia, žiadne nenapodobujú.Nebola by som sama sebou ak by som bola iná
že? Som tam kde sa začína film, som ladička, vstupná
hala, ouvertúra,
mizanscéna. Moje vlny chlípu, moje vody sŕkajú. Som
zrkadlo oblakov a zrkadlo bezoblačna. Som
gúľanie očami. Moje svahy nie sú strmšie ako madlá lásky.
Nosím všetky farby; všetky farby sa mi hodia. Nie som úplne povznesená,
nad more ani tajnosti. Som tam kde báseň pristáva.