BILANCIA
RÁNO BOLO NIE ZLÉ ALE TIEŽ NIE DOBRÉ
NIČ MA NEOVPLYVNILO VIAC AKO DUŠAN MITANA OVPLYVNENÝ LUISOM BUÑUELOM
BEZ VYSVETLENÍ STAGNUJEM
V SYMBOLOCH MLČÍM
ŽIJEM V STRACHU ZO ZATVORENÝCH DVERÍ
ČO JE ZA NIMI
ŽIJEM V STRACHU Z OTVORENÝCH DVERÍ
NEPREKROČENIA ICH PRAHU
SYMBOLOM ÚPADKU JE NEZOTRVAŤ
A ZÁROVEŇ SA NEZMENIŤ
INFANTÉRIA
karnevalová torta bola jediná pre mňa
boli to detstvo
a bolo to narodeniny
puding a mandarínky
preklenutia medzery
a priepasti
v intenzite dní
strašne dlhých a mdlých
kamene sa dali obzerať zo všetkých strán
vzduch mal svoju typickú chuť jesene
repetícia
clivo a podo mnou koberec
bol ohraničený
ale nebola to nesloboda
zvyšok je len čpavok
jeho vágna aróma
a dôsledok
TICHOPOMALY
more kvapká potichu
tak
aby ho bolo počuť
naraziť do seba v lete
keď je tma
a ustúpiť
od vrchu
v tichu spustiť prúd
akoby sme sa už niekedy
obzreli
za tieňmi
svojimi vlastnými
čo sú to korene?
kto je tvoja matka?
v dreve
v mori
vibruje vo mne
nadrozmerné neprestajno
všetko trvá
kto ťa má rád?
BOLOGNESE
sukulent ktorý máš zavretý v skrini
nezomrel
predstavuje si púšť v noci
kávu piješ bez mlieka
keď si sama
nezdá sa ti asfalt po ktorom kráčaš
pripadá ti iný
než v každej minulej večnosti
jeden tanier si nikdy neumyla
ostal tam špinavý od špagiet
ešte aj keď si sa odsťahovala
z čajovne si ukradla Sofiinu voľbu
prečo práve tú
a prečo vždy vezmeš knihu
ktorá o tebe všetko vypovedá
sme sirotami svojich vlastných detí
niekomu si ju darovala
PHOENIX REVERSED
oheň splynie s časom
ale popol ostáva na mne
usádza sa mi na koži ako sediment
JA SOM SEDIMENT
zasadím sa a nehýbem sa ďalej
v zložení ostávam aj po odchode
ten trvá dlho a je rozpačitý
TÝŽDENNÝ REPORT O KAKTUSOCH
s trochou predstavivosti môže byť kaktus všetko
aj tvoje oči
veľké ako pichliače ktoré sa nenaučili spievať
v hrobe sa otáčajú len živí
vždy je to nadránom
po káve a pred cigaretou než stihneš prísť do práce
suchý jesenný list sa šúcha hlučne po zemi
správy neprestávajú prichádzať
bol štvrtok trištvrte na štyri a vo mne sa rozbil pohár
chcel sa rozprávať ale ja som bola strapatá
strašne ma ťažia všetky neuzmierené kaktusy sveta
ĽUDIA SÚ SEPARÁTNE ŠTÁTY SO SCHOPNOSŤOU DOČASNE SA STRETNÚŤ
ZEITGEIST
akcelerácia už aj tak rýchleho
nepomáha tempu o nič viac
než úplné zastavenie
prerušenie chôdze
sa rovná zrodeniu
nového smeru
pravicovú avantgardu
je možné bojkotovať
umiestnením
textu naľavo
adorácia minulosti je sentiment
slovo samo osebe
má emočný pôvod
aj pre sa dá vidieť ako proti
keď si vyberieš očnú náhradu
realita v ktorej si muži vyhľadávajú na pornostránkach objatia
a ženy bičovanie
je tá istá
aj v nej sa je chlieb a soľ
deň je len nedostatok noci
a my žijeme vo svete farby gélu proti bolesti chrbta
a teplej vody
nehybnosť násobená
prehltnutými slinami
z cudzieho zdroja
sa zamieňa s pojmom lásky
niekedy nie
niekedy je to presné
každý cit je v istom bode tekutého skupenstva
nie v každom mori sa dá aj plávať
KAŽDÝ JE INTERPRETOVATEĽNÝ AJ AKO ŽIADNY
nič nevidíš
a predsa tam niečo je
nikdy sa ma nezbavíš
ak zo seba nevyrežeš
aj posledné zvyšky
vlastnej telesnosti
povedal si že krv je ako med
tečie až kým nestuhne
tí čo nikdy neexistovali
sa v našom hrobe neobracajú
SYMBOLOM ÚPADKU JE NEZOTRVAŤ
A ZÁROVEŇ SA NEZMENIŤ
ZBRANE INDIVIDUÁLNEHO NIČENIA
nesúrodo stláčame svoju vlastnú telesnosť
človek je prirodzene uspôsobený nevidieť
znakom zraku je slepota
schopnosť zachytiť priezračnosť svojich rozhodnutí
nemať necítiť nemyslieť
v duchu náhody sa stretávame sami so sebou
TOTO STRETNUTIE MÁ EROTICKÝ CHARAKTER
KAŽDÉ POTOM JE NESKORO
obranyschopnosť dvoch organizmov
sa zvyšuje a zlyháva na jedinom zaváhaní
hrot ceruzky mi dodnes leží v ramene
neviem sa ho dotknúť
stratil sa mi niekde v koži
je toho veľa
čo sa nenašlo
moje telo bol kedysi dom
ponechali mu
iba kostru
prosté základy
na moju osobu uvalili embargo
vyliahlo sa z cudzích
ľahostajných rúk
v noci ma desí
nevlastný kašeľ
je toho veľa
čo sa nenašlo
poriadok nenasleduje po chaose
chaos nasleduje po poriadku
v prázdnych domoch
ceruzky bez túh
ich hroty sú v mojom ramene
ABY SME NIEČO NAŠLI
MUSÍME NIEČO ZBÚRAŤ
dva organizmy sú voči sebe rezistentné
až do jedného bodu fatality
je toho priveľa
čo sa už nenájde
SLOVÁ AKO ANARCHIA SA NEŠEPKAJÚ
spácham jednu anarchiu
odčiním všetkých 384 hriechov, ktoré som kedy na svete spáchala
odkloním sa od normálu neutrálu čistej rýdzej priemernosti
revolučne povstanem proti vlastnej svätosti
s dadaistickým pokojom sa obzriem v momente
a zrkadlo sa rozbije
opustí ma ľahostajnosť
opustí ma neviera
opustí ma nič
svoj odraz vidím v žiare večerného slnka
v kaluži ktorá je vždy nová na starých stálych miestach
v priehlbinách chodníkov
v preliačinách rokov
požehnám samotu
vyhlásim deklarujem ju za náboženstvo
nie je lepších dní ako tých vlastných
vydám zo seba dieťa
zakričím megafón
nepodvediem sa
spozorniem pri zatrúbení auta
ako každý smrteľník
a nič to nebude znamenať
len pud
moja revolta sa /u/skutoční
dokončím báseň
vynájdem mier
/EPILÓG
mlčím
v tichu
sme spriaznení/