spánok
možno sa niekto práve modlí
zatiaľ čo ja
oblizujem maslo z prahu dverí
a s jazykom v zástrčke
imitujem siedmy otčenáš
netúžim nepočuť
iba laloky si prepichujem pinzetou
tancujem dva centimetre nad podlahou
maľujem po tráve hovädzou krvou
a cvrčky kŕmim živým mäsom
čakám kolaps
no davy sa netúžia zblázniť
aj keď toto ráno bolo posledné
nevrav mi že nesnívam iba spím
letargia
zabiť háveď krabicou rastlinného mlieka
utekať tŕním bez ochoty pozerať sa pod nohy
a precitnúť až pri močení
každý krok násobiť úľavou
až dokým plač zastaví únava
až orechy sčernejú́
až všetok papier zhorí
až literatúra urobí z paradoxu zákon
a čítať bude zbytočné
až prestaneme jesť hovädzie a vajcia
až okraj pohára pretečie
až skončí holocén
až telá zmenia systém
až hladovať bude trestné
až slnko zapadne
uprostred zasneženého lesa
letargicky očakávať príchod posledného pondelka
superego
keď som si v puberte
zmýlila hlavného hrdinu románu Na ceste s vlastným otcom
a úplne vedome
do krematória posielala pohľadnice s prosbou
nech sa vráti domov
Kerouac mi daroval toľko otcovských slov
ktoré Jano nestihol
lebo sa rozhodol na Veľkonočný pondelok
upiť na smrť
noc
splývaš so mnou
ako tma splýva s tebou
2m pod zemou
kde telo nevidieť iba cítiť
tesne pred svitaním
čakáme ďalší úradný list
čo nás nerozdelí
vieš
odkedy sa odievam do čiernej
nazývajú ma ironickou
pretože nestrácam čas smútením
jeho body is dead body
jeho body is hanging and my body
obcuje s nocou
pretože tá kurva
sa usmieva iba na Nový rok
a keď plodí deti
deň
adaptovať sa
znamená
dýchať iba čerstvý vzduch
túžiť po 7 minútovom orgazme
nemeniť iba farbu pleti
akceptovať druhých iba pretože sú bieli
pozorovať chrústa prevráteného na chrbte
televízne spravodajstvo
a protestujúcich stredoškolákov
tancovať do taktov bio-rytmickej lásky
hľadať recipročné tao
a po 7 minútovom orgazme
splynúť s pohovkou
prokrastinácia
počkám kým svet dohorí
zožeriem všetky chránené druhy
z podhorských oblastí
lebo musím
počkám kým svet dohorí
kým prestrieš stôl sviatočne
počkám na úbočí Západných Tatier
odetá v červenej
aby som chránila šafrany
na ktoré padá neskorý jarný sneh
vravíš
počkaj kým svet dohorí
na turistiku sa zásadne nechodí
oblečená sviatočne
Vybrané ukázky jsou součástí mezioborového projektu Syntetická poézia 1.0., kterou společně s autorkou edičně upravil Richard L. Kramár.