Domáce práce
Verím na kalendáre, na zaznamenávanie pohybov
nebeských telies, akýkoľvek pokus považujem za
platný, vrátane vedecko-mechanického, na rozdiel od
vedecko-mechanických tendencií mysle som, čo sa týka
pozorovania a merania nebies, oveľa ekumenickejšia,
nevadí mi, že sú veci, ktoré neuznávajú, ja uznávam
a zahŕňam ich—ako legitímne pokusy, platné pokusy,
všetci sa snažíme, ako vieme. Predovšetkým treba
dôverovať telu, telo ti povie. Ja verím na kalendáre,
ale predovšetkým verím, a je máločo v tomto svete,
na čo verím intenzívnejšie, ja verím v predvečery!
V predvečery sviatkov, výročí. Veríme v ne kultúrne,
viď Vianoce už dvadsiateho štvrtého, vigílie: držať
stráž, v predvečer, vzduch hustne a približuje sa ku
koži strážcu, zhlukuje sa okolo nej.
Pochyby nebeských telies, povedal: pochyby nebeských
telies prebiehajú neustále, ako aj naše pohyby
zemským svetom s nimi. „Pochyby nebeských telies,“
povedal a myslel tým pohyby, miesto h hovoril ch, ako
moja teta, ktorá hovorila h miesto ch, hlieb miesto
chlieb, ale opačne, na sever ľudia, ktorí hovoria ch
miesto h, na juh, h miesto ch, aj to je mapa, aj to je os,
aj to je miesto.
Miesto pohyby povedal
pochyby nebeských telies,
záblesky niečoho, stichy.
(Sú aj iné osi:
Do kaviarne vstúpil muž v strednom veku, holohlavý:
„Niekde si hopkám a nažeriem sa.“ Čo sa rozhostilo medzi
protiľahlými pólmi tejto vety?)
Nosím už slávnostné oblečenie, nestíham prať,
zjavujem sa na rôznych miestach v najnoblesnejších blúzach,
aké vlastním,
nestíham prať, už došlo aj sunday’s best,
a to je toto ráno, každé pozemské ráno:
treba ale nejako vyjsť von.
To, čo nás prekračuje—nie presahuje, ale—kráča cez nás:
aspoň to nejako pripojiť k sebe,
to, čo sa ma už raz dotklo,
zostáva so mnou, u mňa.
Treba nejako usporiadať byt,
každé ráno dávať všetkému nejakú formu:
rovnaké jadrá slov kozmos a kozmetika,
kozmetika od slova kozmos,
nádherné flakóny večer pred spaním: je čoho sa držať,
dotýkať na konci dňa,
každý večer sa ich držím,
až potom idem spať.
Ako Andrjušova nana, cítim ju, rozumiem jej, beriem ju do náručia: teta, viem, áno, je to tak, bojíte sa správne:
„Ale, Andrjuš, čo budeme jesť?“ „Urobím raňajky.“
„A na obed?“ „Môžeme ísť do kaviarne.“ „Ďakujem,
Andrjuš, ďakujem ti za pozvanie, skutočne sa dá ísť do
kaviarne, ďakujem, ale čo zajtra, čo potom, Andrjuš,
Andrjušík môj, čo zajtra?“ „Navarím kotlety.“ „Tie nám
vydržia dva dni, viac ako tri nie. A potom, čo budeme
robiť potom, Andrjuš, Andrjušík môj?“—
Jej strach ustane, až keď Andrjuš nájde číslo na pani
Serafímu, ktorej hlava prijme túto starosť,
pri prvej návšteve navarí kotlety, kašu a boršč pre
dvoch ľudí na tri dni, obdobie, po ktorom príde zas,
ako žatva. Už sa nana nemusí báť, čo bude zajtra,
až potom bude blízkosť chladničky znesiteľná
pri hre v karty pred spaním.
Kozmické vypätie v snahe o poriadok
udržať svet v jeho medziach
udržať byt s prázdnou podlahou
udržať byt celý, pred preklopením za bod nezvratnosti,
po ňom už len: tŕpnutie.
>>Hladný<<, mám rada, ako boxeri v rádiu vyslovujú
slovo „hladný“, keď hovoria o začínajúcich zápasníkoch
Barok
To, ako viedla domácnosť, bolo barokné: toľko mrhania—
mrhalo sa veľa, nie však bez nutnosti—jeho nutnosť
spočívala v spôsobe, akým nás prevádzala týmto svetom,
ako nás udržiavala v pohybe,
a pohyb bol vše-liečivý, vše-hojivý, pohyb liečil všetko,
nebolo starosti, ktorá by sa nedala previesť na fyzickú
bolesť, a nebolo fyzickej bolesti, na ktorú sa nedalo
odpovedať pohybom, a to vrátane bolestí jej pohybového
ústrojenstva, pohyb vrstvený pohybom:
keď je pohyb odpoveďou na všetko, domácnosť sa nedá
viesť inak než barokne
Vešať prádlo v noci
Pri vešaní prádla v noci
som objavila chvenie,
ktoré bolo mimo mňa.
Toto je príbeh tejto vety:
O obraze som čítala
dnes ráno, že zachytáva
„chvenie, ktoré autor objavil
mimo seba“,
a bolo mi okamžite jasné,
že sa to týka nocí v tomto dvore,
toho, čím noci v skutočnosti sú:
čas vstrebávať city, ktoré ležia
mimo nás.
A túžim zotrvať
02:00
Predmety podivne pripravené byť zajedno so svetom
Domácnosť, podsvetie
Domácnosť podrobuje moju existenciu
temným manipuláciám
Treba prejaviť veľa rozhodnosti
treba ustúpiť
treba umyť riad
Akoby moja prítomnosť v byte
závisela od účasti na zápase
Ničiť trávením
V duchu
nadprirodzených schopností,
ktoré mi zverili
moje deti,
kráľovná povedala:
Moja duša sa roztvorila
a zjedla svet
Zjesť ale neznamenalo zničiť
trávením,
ale dotknúť sa
***
Pálim borievku, pálim majorán,
čakám (na jeho uzdravenie),
izby tohto domu sa otvárajú do dvora,
myslím na Galéna, ktorý hľadal liek na choroby spôsobené
prebytkom krvi,
aké to asi je chodiť po tejto zemi, keď viete, keď cítite,
že existujú, že môžu existovať, telá, zvieracie alebo
ľudské, ktoré v sebe nesú viac krvi, ako potrebujú? Aké to
môže byť prechádzať sa po lese alebo po najbližšom
meste? Brehy tela ti musia pripadať inak, keď ti cestu skríži
zajac alebo srna, alebo pekár, ktorý by v sebe mohol mať
viac krvi, ako potrebuje.
Aké to asi je prechádzať pomedzi telá, keď vám bohovia
nadelili diagnostickú myseľ?
Myseľ diagnózy a hypotézy—
a oči,
každý patológ potrebuje dobré oči—
Efezos, bola som tam so svojou sestrou,
orgán, ktorý tam dostal svoje meno,
je pankreas