Tereza Dodoková: Priesvitné telá

Na internete píšem priveľa mŕtvym ľuďom


Vo vreckách nosím kamene,
aby sa moje kroky dotýkali zeme. 

Keď fúka vietor, 

ostávam.

Ghostujú ma ghosts,
keď sa pýtam, kde ste 

a prečo ste odišli.

Kedysi sme každý večer plánovali presúvať nábytok.

Na stene plávali plechové ryby
a arabskú kávu priniesli v zmrzlinových pohároch.
Tam na periférií mesta
sme odpočítavali dni okoloidúcim.

Vaše pohreby sú častejšie než 

(doplňte akúkoľvek udalosť).

Nemám s kým chodiť do kina.

 

 

Twinning with my father

 

Klesá mi tvár,

máme rovnaké ryhy a návyky. 

Cievy v tele, ktoré nosím,

sú viditeľné voľným okom.

Keď na mňa sadá hmyz
a sosáčikmi sa snaží nájsť, čo by vzal,
hovorí:  

Náš tieň je tiež len obrys
na zemi, do ktorej sa prepadlo slnko.
Si popol,
priveľmi biely.
Keď ťa zatvorili do najlacnejšej plastovej nádoby,
pozrela som sa, ako vyzeráš.

  1. exteriér, ulica, deň.
    V tomto filme sa už ďalej nič nestane.

Zdedila som po tebe insomniu a zlú pleť.

 

 

Sedimenty

 

Postupne z mesta odoberáš kameň

rozširuješ svoju izbu dovnútra. 

To neživé  

a  

zabudnuté  

vezmeš pod paplón ochrániť.

 

 

xxxxx

 

Obloha sa vlní
ako keď horí plast.


Len syčiace rany vedia dopovedať,
kým si bola.

Čítali sme obrovské množstvo tlačových správ o konci sveta, 

väčšina obyvateľstva planéty šla spať s úsmevom na tvári.
Come closer, babygirl.

Ďalší deň opäť nevychádza slnko.

 

x


Si unavená? Všetci sme unavení! 

Počujem hovoriť rozpínajúce sa stavce a rebrá.

Planetárne vyčerpanie nastalo na prelome milénia.

Predvčerom mi doktorka povedala, že moje telo obsahuje 78% plastu.
Nemám sedieť vedľa radiátora ani piť teplé nápoje.

(prepadávajúce sa kroky a náhle klesanie)

Dnes sa premieta zrnitý obraz a meteorický dážď
na okraji viečok.

 

xx


Máš biele oči,
keď sa pozeráš priamo do slnka,

rozpoznávaš

cudzie
a opustené telesá.


Aj ja

budem raz opäť
odpadom, prachom, hmotou, úlomkom

a

bytosti postavené v zástupe na poli
budú hrabať tvrdú zem.


Dnes, v minulosti,
je 56 stupňov.

 

Keď sa dotýkam tvojich lepkavých dlaní, 

časť mojej pokožky ti ostáva už navždy v rukách.

Som kameň

ty 

ma zahodíš do najbližšej rieky
alebo odložíš 

do šuflíka nepodstatných nálezov.

Nemáš ma rád.

 

 

2739

Kontinenty sa už dávno rozštiepili a tí najbohatší umreli kdesi v atmosfére počas snívania o kolonizovaní ďalšieho. Verím, že zvyšné telá majú žiabre a nepracujú ako internetoví archeológovia. Plávajú a smejú sa, keď vidia kostru domu, v ktorom som platila nájomné a predplatné na dýchanie. Na mokrej stene sú odtlačky mojich zubov.