Ivana Topitkalová: Robiť čo sa dá, nerobiť čo sa nedá

ROBIŤ ČO SA DÁ NEROBIŤ ČO SA NEDÁ

 

dělám humanismus protože humanismus spočívá v odporu proti všemu co zraňuje člověka

angélica lidell

 

 

 

DRIP

 

kamarát tommyho casha vraj hovorí
že balenciaga robí také skurvené oblečenie
lebo to odráža ľudské vnútra súčasnosti

je ľahšie vrhnúť sa do kapitalizmu
a/ko/ spustiť obranné mechanizmy

doppio dvojité?
dvojité
nech ma jebne

nájsť v sebe človeka je najťažšia úloha
nie
ani nie

 

 

NESÚLAD NESÚZVUK NERVOZITA

 

na vlastnom slove nie je nutné ľpieť
kto mi patrí keď nič nevidím
v tme sú odpovede vždy jasnejšie
nikde nebývať nikam nechodiť
nič nevedieť

s rozžiarenou zrenicou upretou kamsi
hýbať sa v záporoch

už dlho uvažujem nad podnetmi srdca
ktoré sa zdanlivo nehýbe

v koreňoch cítim že dva body kolidujú
raz sa stretnú v harmónii

 

 

14

 

namiesto srdca
náznak srdca

namiesto citu
náznak citu

namiesto bolesti
náznak bolesti

v neúplnosti nie je krása
v neúplnosti je prázdno

a to je úplné

 

 

15


jazvu na nohe mám zo schodov do ktorých ma hodilo more rozrezalo mi kožu hľadím na to už rok bol to nádherný slnečný čas plný soli a krvi nezabudnuteľný zážitok letnej dovolenky ploštíc a chorvátskych korytnačiek neviem ako sú na tom korytnačky v iných častiach sveta ale tie chorvátske sú neuveriteľne rýchle detská spomienka na informácie o pomalosti týchto zvierat je mýtus

 

na pláži nás obťažovali muži ktorí do seba liali ožujsko rýchlejšie ako svižné pancierovce bolo trinásť nula nula nech lepšie zašlape slnko je predsa najvyššie len raz do dňa a ženské prsia sú predsa skvelý objekt pohľadu (is the gaze male? it definitely is) a keby len toho

ostáva hodiť sa o more o ranu o seba modliť sa nech príliv nie je príliš silný

 

 

THERE IS NOTHING LIKE SELF COMMENTARY IF THERE IS NO SELF / VNÚTORNÁ ANALÝZA CITU

 

moja choroba je že všetkému rozumiem
s každým mám súcit

od reznej rany papierom mi krv tiekla ešte roky
v snahe vymodelovať si nové srdce som zabudla
kam smerovať zrak

kardiológ
žiadne anatomické chyby srdca
ale o to nejde
ja na to

pohľad do seba
a pohľad na svet
je jedno a to isté

po rokoch s istotou zistíš
že človek s ktorým žiješ
chodí úplne inými ulicami

nie šťastie
ale uvedomenie

nič sa nevylučuje

na suchom papieri
suchá krv

o to nejde

 

 

ODPOVEĎ


môj starký je vodnár a psychopat

 

kde zložím hlavu

keď predajú aj poslednú posteľ

 

nikto ma nenaučil

že všetko dôležité je jednoduché

 

až raz

pri súkromnom výkone kávy
vedľajší stôl
NEPODCEŇOVAŤ HODNOTU SKÚSENOSTI

 

až ešte raz
vlak
HĽADÁM SKUTOČNÚ PRAVÚ LÁSKU

 

až napokon
DOMA JE TAM KDE PRÁVE SOM

 

 

14:55


camus
čítam
NA LIDECH JE VÍC VĚCÍ HODNÝCH OBDIVU NEŽ ZAVRŽENÍ
a čakám
s budíkom
s heslom v hlave
najbohatšie leto je na exprese
on loop

 

 

15:20


NA LIDECH JE VÍC VĚCÍ HODNÝCH OBDIVU NEŽ ZAVRŽENÍ
on loop

 

 

GNOZEOLOGICKÝ UHLOMER / VARIÁCIA NA BÁSEŇ 15


jazvu na nohe mám zo schodov
do ktorých ma hodilo more
rozrezalo mi kožu
hľadím na to už rok
bol to nádherný slnečný čas
plný soli a krvi
ploštíc a korytnačiek
neuveriteľne rýchlych
človek by neveril

mýty sú dôkazmi možností
ohýbania pravdy
jej flexibility
a poddajnosti

všetko je uhol pohľadu
koľko stupňov má pravda
pri kolmom dopade lúčov slnka
na hladinu mora

komu patrím keď nič nevidím
svetlo sa mi zlomilo v oku

 

 

BACKLASH AGAINST LOSS


ruky mi voňajú ako kakao ale nie je to metafora detstvo a tak
ruky mi voňajú ako kakao lebo mám taký krém
vlastne jeho zbytok prestali ho vyrábať
šetrím si ho všetko dobré prestanú jedného dňa vyrábať
kakaové krémy krémy aj kakao
ostanú nám suché ruky biele mlieko s laktózou a rany od kapitalizmu
tie sa možno jedného dňa tiež prestanú vyrábať
alebo sa prelepia farebnými leukoplastmi

 

história sa naplní podľa toho
čo sa udeje skôr

 

ja ako dieťa
ja ako farebný leukoplast

 

ja ako žiadna rana podo mnou

self image since i was five
možno v tom predsa trochu nostalgie je



NÁVRAT K ĽUDSKEJ TVÁRI NÁVRAT NAVŽDY

 

nájsť v sebe človeka je najťažšia úloha
nie
ani nie