Pavel Arseniev: ruská klávesnica

ruská klávesnica

 

a až vtedy som pochopil,

o čo ide,

prečo mi na klávesnici

deň za dňom

odchádzali klávesy,

nedali sa stláčať

russkije písmená

 

spočiatku sa zdalo,

že ide o mechanické poškodenie,

síce som ju neoblial,

ale opravár sa už vtedy z nejakého dôvodu opýtal

where are you from?

povedal som, že to by bolo nadlho,

no vo všeobecnosti z leningradu,

som jednoducho, ako sa hovorí, rus,

hoci sa mi žiadalo niečo dodať,

napríklad to, že nie taký,

akých poznáte z letiska,

kde týmto jazykom nasrdene okrikujú

deti a manželov,

ale nepoviem to nahlas,

držím to hlboko v sebe,

kontrolujem sa

 

prerušil ma, hovorí,

že je skrátka klávesnicu potrebné vyčistiť od prachu,

prepáčte, dávno ju nikto neutieral,

vravím, nebol na to čas,

posledné roky

som musel toľko písať, redigovať

no zdá sa, že na nejaký čas

to nepôjde

 

tak ako som predpokladal, vyčistenie nepomohlo,

problémom nebol prach, ani voda,

pri zapnutí sa dokonca počítač už ani nenačítal…

opatrne mi navrhli preformátovať disky,

čo odmietam, pretože sa ešte nádejám,

chcem ešte niektoré disky a priečinky zachrániť,

fotky so spomienkami z rôznych miest a výletov

a všelijaké nedokončené textové dokumenty,

životné plány

 

ani som nebol schopný anglicky vysvetliť,

v čom tkvie moja nádej,

tak som pohľadal, či v okolí nepracuje dajaký russkij opravár,

porozprával som mu o svojich nádejách a očakávaniach,

že možno sa len prepálil USB konektor alebo

že sa ešte dá stiahnuť nejaký program,

opravár to, samozrejme, skúsi, ale nič nesľúbi

a nástojčivo mi radí, prejdi na mac,

používaj spoľahlivé programy, nečakaj, kým sa to celé dojebe,

prenes si postupne všetky súbory na cloud

 

nejakým zázrakom sa počítač spustil,

ale russkije písmená stále nefungovali,

práve naopak, už sa takmer vôbec nedali stláčať,

klávesy bolo treba stláčať silou,

a to očividne nie je správne riešenie,

no viac som sa už nevládal hnevať,

chcel som, aby bolo všetko ako predtým,

aby skrátka fungovali kontakty,

veď som ich ničím neoblial,

ani kvapkou kávy, ani jedinou slzičkou

(teraz to už chápem)

 

rannej modlitbe rovnako ako snom

sa nevenuje pozornosť, ak sa dobre spí,

ale ja som sa stále budil

a siahal som po posvätných textoch –

čítal som ruských nihilistov:

zvýšený počet predplatiteľov radikálnych myšlienok

viedol k zvýšeniu nákladu časopisov do takej miery,

že sa ešte viac presviedčali o

platnosti radikálnych myšlienok.

myšlienky boli skvele prepletené

s kotúčovým tlačiarenským strojom

 

no a mne sa napriek všetkej vonkajšej

biografickej zhode

nedarí ani napísať „russkije raznočincy“

už takmer úplne strácam spojenie

s prostým ľudom (predtým kvôli jazyku,

teraz kvôli rozloženiu klávesnice),

no ale čo robiť, ak mi viac nefungujú russkije klávesy,

nie, zopár ich, samozrejme, ešte funguje,

ale to len zvyšuje moje útrapy

 

po týždni takýchto útrap som si napokon všimol,

že som bol nútený vyhýbať sa niektorým slovám

pri písaní (a preto tiež venovať väčšiu pozornosť významu týchto slov):

ťažko sa písali aj také prosté a krátke slová

ako „právo“, „hanba“, „odplata“. pár dní

pred odletom som mal už také resty,

mal som z toho takú úzkosť, že som si hovoril,

len aby sa mi podarilo priletieť kým začne semester

a na všetko odpísať

 

ale keď som priletel, ukázalo sa,

že russkije klávesy nefungujú ani v európe,

tak ako nefungovali ani v afrike,

a o amerike ani nehovoriac.

zopár dní som sa trápil, kým som sa vybral

kúpiť externú klávesnicu,

akokoľvek je to nepohodlné,

ruky to stále tiahne k tej starej,

po pamäti sa zaháňam celou dlaňou,

ale už to viac nemá žiaden zmysel,

niet viac žiadnych kontaktov,

len odlepené cyrilské hieroglyfy,

teraz sa ani nedá pozerať ich smerom, treba ich stláčať naslepo,

nehovoriť vonku nahlas

 

v obchode mali len tie s francúzskym rozložením

a treba povedať,

že v ten deň cena latinských znakov výrazne stúpla,

to som nečakal a overoval som si to aj v bankovej aplikácii,

nie, všetko je presne tak,

teraz každý russkij znak stojí oveľa menej,

jednoduchšie bude sa ich definitívne vzdať

 

mimochodom, aj sovietski lingvisti navrhovali čosi podobné

pre niektoré zväzové republiky –

samozrejme nie pre východoslovanské

(ako ukrajinska a belaruskaja mova),

ale jednoducho pre východné a niektoré kaukazské jazyky

nie je latinská abeceda o nič horšia,

ale vtedy sa to zdalo byť asi príliš utopické

a zrejme nie veľmi vlastenecké,

prečo sa práve russkij človek má trápiť,

niečo sa učiť? veď on aj tak všetko vie

„bez prečítania som lepšie porozumel Hegelovi,“

napísal prefíkaný romantik a bibliofil Stankevič

v dopise Belinskému. a my sme snáď horší?

 

preučiť sa bude trvať dosť dlho

hoci fakulte písmen som už daroval toľko rokov,

hovorili mi, že to bude náročné,

no zdalo sa, že písmená sa človeku vždy zídu,

niečo napovedia, na poslednú chvíľu sa pohnú,

a to že sa tak ľahko odstránia,

stanú sa obeťou akejsi neznámej kliatby,

sa predpokladať nedalo,

príčinu, pre ktorú na všetkých klávesniciach sveta

prestali fungovať russkije písmená,

sa mi vtedy nepodarilo zistiť,

takže dokonca aj teraz

musím písať

pomocou špeciálneho algoritmu