Etiológia
a o dva bloky ďalej je niečí syn mŕtvy / rieka je nazvaná po ňom / jeho meno
na plakete 50 míľ od miesta kde zomrel / páli chladne / obloha je ibištekovo červená
/ keď ho vykopú / znovu ho pochovajú dva bloky pod dyke barom / nazvanom
po niečej priateľke / koža hĺbi zákopy / do spotenej pokožky ramien /
tváre z plagátov sa olupujú / do predstavení z minulého mesiaca / bar zavrie keď dopadne
meteorit / a zmätené dykes sa budú ešte niekoľko mesiacov tackať z lesa / pozrieť sa na
kráter / kde sme sa stretli / bejby / naše oči sa stretli nad zadechtovanými ostatkami /
prvého a posledného lesbického baru v strednom anglicku / a zdochlinami dinosaurov / tvoja ofina
alá závesy spálená / predbehla svoju dobu o miléniá / rada sa smejem navzdory tomu /
rozprávame tento príbeh tak rozdielne / akoby sa to nestalo dva bloky odtiaľto / tvoj päsť bola
vo mne / vo vyvlastnenej budove keď / kostra kominára rachotila
/ do krbu na prízemí / ako záblesk zubov v úsmeve / nič nebezpečné /
iba pripomenutie že žijeme vo veľrybe / ktorá bola pravdepodobne tiež po niekom pomenovaná /
a o dva bloky ďalej je Lea DeLaria u Conana / jej B-U-T-C-H predlaktie odhalené /
nájdi kľúče od auta nájdi kľúče od auta juuuuuudy garland / nájdi kľúče od auta nájdi
kľúče od auta juuuuuudy garland / joan crawford / a tak sa učíme / remienok
jej hodiniek pretína vzduch / čas padá po oboch stranách / ako
otvárajúce sa oko
Vždy Keď Močím Na Hampstead Heath
Myslím na svojich predkov
všetky naše rozličné vnútornosti vyhodené von
nasadené na strakatej tráve.
Som veterník
šmátrajúci po severe,
plieskajúci nad zachmúreným obočím
hustých a vážnych koreňov.
Očividne, správca parku, vidiac
krucifix, muža na ňom,
jeho vzdúvajúce sa trenky a
kožou zomknutých učeníkov plačúcich
pri jeho krvácajúcich nohách ako čierne tulene
vyhrievajúce sa na potemnelej pláži,
povedal iba upracte si po sebe.
Ráno našlo otvor
zaplnený a poctivý
muži jemná a trhajúca sa hmla.
V zelených útrobách kríku močím,
počúvajúc neprítomne
vzdialenú narodeninovú oslavu,
mysliac na to kto umrel a kedy
a čo si z nich zem uchováva
a ako Danaë nabúchal
zlatý dážď,
aká prekvapená musela byť.
Predstav si mňa! Ako matku.
Premeškané Spojenie Pri Ruinách Gopsall’s Folly, Kde Händel Možno Napísal Mesiáša (*aj keď folly bola postavená až dlho potom) S Výhľadom Na Gopsall Hall (*aktuálne zdemolovaná)
JA: Nejaký starý popevok, sčasti koza sčasti dievča
(Nič neexistovalo súčasne)
TY: Naleštené čižmy a takmer úplná
Vrútiš sa sem, najnovšia perla histórie
Nesúc svoju svižnosť, svoj aspikový lesk
JA: Nejaký starý popevok, sčasti koza sčasti dievča
Z každého srnčieho bobku urobíme súkromný svet
Naše chamtivé oči vyšúchané do zelena tymiánom
TY: Naleštené čižmy a takmer úplná
Sme na okraji misy tohto dňa
Keď tvoj vlak dovrieska na svojej navnadenej trati
JA: Nejaký starý popevok, sčasti koza sčasti dievča
Vezmi si túto včelu, tento párok v cestíčku!
Tvoj chrbát je polepený špinou mesta!
TY: Naleštené čižmy a takmer úplná
Sledujem ďalšiu dórsku tvár otvárať sa
(Nič neexistovalo súčasne)
JA: Nejaký starý popevok, sčasti koza sčasti dievča
TY: Naleštené čižmy a takmer úplná
Vzdialené Lode na Diskotékach
Inými slovami, ešte nie sme kvír, ale cítime to ako hrejivé osvetlenie
obzoru.
– José Esteban Muñoz
Za našimi hlavami lízanými namokro drsným jazykom baru
A naše príjemne opité telá, tancujú tvrdo a ohýbajú sa po zásahu,
Zorné pole sa vzdúva loďami, celý obzor preplnený prístav.
Hrubý dych komínov potiera lepkavý strop šedou
Zanecháva stopy seba celé týždne v šnúrkach našich slušných topánok.
Pripínací penis drag kinga sa rúti k polárkam lodí, žiarivé gumené slnečné hodiny
hovoriace nám kam sa dívať, kedy sa dívať tam, každá šmuha svetla
Je nám vrátená štvornásobne striebrolesklými bokmi výletných parníkov.
Otlačené do modra novou džínsovinou dve bulldykes idú spolu domov,
Venovať sa spolu prístavnému nakladaniu, priťahovaniu, dlhé pohľady na západ.
Na západ sa dívajú aj lode, snívajúc o čisto amerických roadtripoch v príboji,
List označený „uteč, všetko bolo odhalené” je jediná vec čo ostáva vo vetrom
ohryzenom nákladovom priestore.
Verím že takto nakoniec vyzerajú všetky križovatky, posledná osvetlená časť
vyprázdňujúceho sa mesta, párty s uchom naladeným na vzdialenú hmlovú sirénu –
Ich brúsené oceľové výkriky sú naše výkriky, ich oneskorený odjazd je náš
A za nimi sú len ďalšie horizonty, každý prekrýva okraj toho posledného ako ráno.
Milujem Ako Američania Hovoria o Svojich Mestách Skoro Tak Veľmi Ako Mi Chýbaš
Je to to ako povedia názov a potom štát,
Boulder Colorado, akoby ťa vyzývali
mytologizovať miesto pretože si tam nikdy nebola
alebo si tam šla raz a jedlo bolo dobré
alebo sa ti páčil spôsob ktorým zem
jedla slnko ako palec milenca.
Keby som bola mesto bola by som Téby;
nikdy som nejedla ovocie a nepredstavovala si ho
na rodovom erbe niekoho iného.
Ale tvoje meno sedí pod poklopom
brúseného skla mora. Tvoje ulice prázdne,
dutá misa tvojho trhoviska.
Je to smutné ale keď vidíš mýtus príliš zblízka
stane sa len príbehom ktorý rozprávaš o sebe
a čo potom? Útechou je že
pre všetky mená ktoré už ďalej nevieme niesť
po ceste, vieme že voda je tu
prirúti sa zaplniť trhliny.