Fio Sierwald: Zrkadlo

Zrkadlo

 

Keby som sa videla v zrkadle, chcela by som byť
mužom. Z hladkého povrchu sa odlúpi ruka a nechtom sa mi zavŕta
do solar plexus. Zvraciam, ruka sa so zhnusením stiahne.

 

Keby som sa videl v zrkadle, zrazu
by som nemohol dýchať.
Nemohol by som dýchať tak dlho, kým by som v zrkadle nevidel nič.
Kolená mi povolia a znesiem sa k zemi, ľahko ako pierko.
Holeňou narazím do zrkadla. Nespadne.

 

Keby som sa zrkadle už viac nevidela, želala by som si
dúšok vody a potľapkanie po chrbte.
Mauricio kričí: „Paulínka, bude dobre! Len sa nevzdávaj. Tichá vody brehy melie.
Len tak ďalej, bude dobre, Paulínka!“
Pokúšam sa dýchať, ale v dýchacích cestách sa mi vzpriečil necht,
nepohne sa doprava ani doľava. Prepichol mi bránicu a pravé pľúce.
Pri výdychu sa ozýva krákanie.

 

Keby som sa opäť videl v zrkadle, chcem by som
byť havranom. S obrovským nechtom miesto zobáka.
Mauricio mi vyleje na hlavu vedro vody a zaklope mi na ňu. Umyje
zrkadlo a vedro odnesie späť do kúpeľne. „Bude dobre, Paulínka“!
Bytové dvere sa zabuchnú, Mauricio ubzikne ako mucha.
Zabzučí zvonku pri okne, aby ma ešte posledný krát skontroloval.
Zamávam mu čiernym havraním krídlom.

 

Potom sa posadím a cez zrkadlo prevesím plachtu.
Vzduch za oknom žiari. Necht sa mi medzitým rozpustil v žalúdočnej kyseline.

 

 

 

 

Desire

 

plavky sa trepocú, v prúdiacej vode, vzdúvajú sa pri každom pohybe.
zostávajú visieť, nie na tele, ale na miestach vo vode. v závislosti od čoho?
prečo sa mi vzdúvanie zdá estetické, ten čierny pruh sa mi hnusí?
otvoriť a zavrieť.

 

it’s desire, not identity. stav zamilovanosti bol nielen stavom zamilovanosti do mesta, ale aj
stavom zamilovanosti do seba. the constant coming out created a strudel of crushes that
carried me through to here. dlhšiu než závislosť od druhých.
desire for the self – not desire for someone else. a predsa vo vzťahu k druhým. z toho
pochádza túžba. pretože druhých vidím, zažívam, cítim, spoznávam. desire. mám chuť na. je
márnivá požiadavka. chcem! dychtím po.
ktoré túžby prijmem, ktoré odmietnem?
chce sa mi zvracať.
chcem byť tými plavkami.
vznášať sa – vrátiť sa vždy na rovnaké miesto, ale zostať v pohybeattached but not pressed against.
nemám chuť byť pritom. bodka.
moje hlasivky tvoria zvuky slov „nahlas“ a „punchline“. cvrkne mi do gatí od smiechu.
tlak postupne povolí. abreakcia.
nadivoko oholene. palmy v tvári. bez spomienky. plávajúce ostrovy.
roj vtákov alebo/či plavky?

 

 

 

Zraď sa

 

Keď mi okolo kože ešte rastie svet a niečo si razí svoju cestu,
presekáva si prechody a diery,
padáme potom všetci do neočakávaného?
Všetci, ktorí tu už sme.

 

Keď sa na seba pozrieme, je to výzva. Isto, iba otázka medzi
omrvinkami.
Keď sa sám zbalím, bude sa mi aj pravítko v zadku páčiť.
Objavíme sa v aute v kastlíku, zložení a nafúknutí.

 

Zastanem na polceste a stratím sa v nekonečne bodov. Kolízia bez konca.

 

Otázka medzi fľašami od piva.
Kocky lega majú tiež magické formy, ktoré nikdy nebudú tým, čím boli.
A otázka medzi pokladňami v supermarkete.

Bez pozvania vojde problém s perami.
Keď ich ohrniem alebo na ne spadnem, pribehnú zo stredu a z okrajov-

 

k činu! na pomoc! na záchranu!

 

Keď pozorujem, ako sa pomaly vytráca pokoj, vnútro zostane visieť,
na háku, na klinci, zo šikmej strechy.
Ponuka leží oproti na podlahe, môžeš sa pozrieť, či sa ti hodí.

 

Otázka medzi kobercom a podlahou.
Všetka miera je stratená, vstávam a padám s výsledkom hry.
Keď klamem pri podaní ruky, prekrížení nôh, vyhrnutý nos a
plochosť hrudníka, ide tiež o náhodu?

 

Vidíš ma plaziť sa z úkrytu, moje vlajúce hrozivé vlasy ťa sledujú štrbinami
domu pre bábiky.

 

Otázka veľkosti nosa, otázka možnosti dotyku.
Uložím sa do vzduchu, boxerky sa zošuchnú.
Otázka v rozklade.
Vypustíš ma? Vzdám sa ťa?