Ija Kiva
***
Neboj sa, chlapček, máme pre teba rakvičku
Okolo guľky menom život zovri ručičku
Neverili sme na smrť, vidíš? – alobalové krížiky,
Počuješ? – všetky zvonice si vydrali jazyky?
Nezabudneme na teba, veríš? Veríš, ve…
Viera s krvou steká do zeme po šve na rukáve,
A v hrdle viaznu modlitby, piesne, žalmy
Uprostred tej pekelnej do kaki odetej zimy,
A február berie atrament a slzy roní,
A sviečka na stole dohára, ale horí a horí…
február 2014
Viktorija Feščuk
***
https://t.me/znykome
deň 1
včas schmatnúť kocúra
držať sa aktualít
celú cestu
deň 2
po poplachu
chlapci sa boja nového útoku
dievčatá mlčia.
deň 3
po zákaze vychádzania
celkom chýbajú vložky
vojna nemá ženskú tvár
deň 4
od sirény do sirény
stíhaš umyť podlahu
alebo ju zasype alebo vyschne
deň 5
a teraz sa bojíš umývať si dlho hlavu
zostať holou a namydlenou
pri hrozbe leteckého úderu
deň 6
neucítiť od mamy strach
neukázať svoj
hovoriť trikrát denne
deň 7
spať v teplákovej súprave
spať za hocakých podmienok
spať
deň 8
správy o znásilnení dievčat
z chersonu sa nepotvrdili
sľubujú ďalšie vyjednávanie
deň 9
známa z charkova vraví
každodennosť je nevedieť zachrániť
človeka vedľa seba
deň 11
od inej kamarátky skoro sestry
vyše týždňa žiadna správa
náš hnev nie je dostatočný
deň 16
po poplachu v pivnici
slizniaky vyliezajú na svetlo
tušia jar
deň 18
dnes sme hltali zemiaky
ako na sviatok. mali sme
jeden celý deň bez vojny
deň 21
babka vraví ale beda
na dedine nie sú veselice
nezatancuješ si ani pred smrťou
deň 22
nestihla som sa do vojny ostrihať
a čo teraz?
lomcuje mnou hnev a bezradnosť
deň 25
priklonilo sa k jari a dosiaľ
neprileteli bociany
toľko prázdnych hniezd
deň 26
susedské deti sa hrajú
na život v mieri. rátajú dni
do prázdnin
deň 27
budíš sa od hrôzy a vonku
je taký slnečný deň
noviny povedia neskôr
deň 28
v takú tichú noc
sa bojíš hviezd čo letia
príliš rýchlo
deň 29
nové výbuchy sme nepočuli
nedobehli sme do našej cely. uvarili sme
túlavého psa
deň 30
sirény rednú
a v našom bunkri je desať
litrov domáceho vína
deň 31
susedka zabudla kedy
zomrel jej syn
aj my sme zabudli
deň 33
neutíchajú sovy
neutíchajú vrany
neutíchajú sirény
deň 35
pod zemou nepočuť sirény
sedíme
smejeme sa
deň 38
predstavujem si, že sirény sú veľké kohúty
ktoré budia o tretej v noci
a občas rovno uprostred dňa
deň 40
dozvedáme sa o čoraz viac
zverstvách
ulice dláždené bolesťou
deň 41
kým sa prestaneš báť o život
prejde aj deň
a tam už budú nové správy
deň 43
malo by byť nejaké slovo
pre strach z otvorených dverí v noci
ale nie je
deň 44
túlime sa k prehľadu správ
ako k jedinému zdroju svetla
v čase svetelnej kamufláže
deň 45
čierne mraky
sú len mraky
tak sa upokojujeme
deň 47
svojmu strachu nemôžeme povedať
„také čosi sa predsa nemôže stať“
lebo stať sa môže všetko
deň 49
išli sme obriadiť hroby
toľko kvetov navialo za marec
a rastú
deň 51
stromy sa obsypávajú kvetmi
ako mladuchy
pred hrozbou leteckého útoku
deň 52
a na kvetnú nedeľu
sivé mraky niesli sneh
a dym
deň 67
na hrobových kvetoch
včely ďalej robia svoju prácu
aký len bude med
deň 68
zobudilo ma hučanie hrdličiek
a ešte až z tretej ulice
počuť sovu
deň 69
celý deň plieť kvety.
započúvať sa.
plieť ďalej.
deň 70
držať to ticho ako fotografiu
schovať ju
s prvou hrozbou
deň 71
počítanie poplachov
počítanie miest
počítanie preživších pred spánkom
deň 72
túliť sa k prachu
na opustených veciach
otvárať zalepené okná
deň 73
kyjiv vo výnimočnom stave
zelený ladný nastražený
a napriek tomu jarný
deň 75
budúce lístie orecha
prísľub
útočiska
Oleh Kocarev
APRÍL
Sídlisko chytro obkresľujeme očami
a vidíme –
prichádzajú k nám Aprílove predvoje
Aprílova vlajka je rýchla:
naspodku má farbu listov mladého šalátu
navrchu farbu dažďa.
A sám Apríl sedí
na vojenskom vozidle.
Vítame ho ako osloboditeľa,
usmieva sa
a z času na čas strieľa do vzduchu,
aby sme nepoľavovali.
Lenže my aj tak poľavíme.
- marca 2022
ŽENY 21. STOROČIA
vo sne som písal báseň s názvom
„ženy 21. storočia“
ale nechal som sa rozptýliť
rozhovormi so ženami 21. storočia
o tom ako
niekam cestujú
nesú škatule
prechádzajú cez cestu
padajú zo schodov
smejú sa
tvoria čas
a napísal som iba dva riadky
a ráno
aj tie dva zobral
vrtuľník nad domom
asi pôjdem na chodbu
písať
o teoréme dvoch stien
- apríl 2022
Olesia Mamčyč
***
nemáme viac staré veci
salvy z rároh letia ponad mestá
salvy z rároh zrazu letia, žeriavy
vták z košele
vták z topánky
spievajú o novom
slobodnom svete
- marec 2022 z Čytomo (https://chytomo.com/trymaty-svoikh-v-obijmakh-dumok-16-novykh-virshiv-pro-vijnu/)
Oľga Bragina
***
Virginia Woolf si začala viesť denník v predvečer svojich
tridsiatych siedmych narodenín
a teda mala toľko rokov ako mám teraz ja
končila sa vtedy prvá svetová, literatúra ešte nikoho nezachránila
alebo naopak zachraňuje len ona – stále neviem
podrobnosti každodenného života, prečítané knihy, napísané poviedky,
znova vojna
možnože na svete je len text a vojna
a ešte láska ako podklad pre vojnu a text
už neostal nikto, s kým by sa dalo porozprávať,
presvedčiť sa, že si nežila nadarmo,
že tvoje slová niečo znamenajú alebo neznamenajú nič, ale len
sa porozprávať
hoci aj o počasí, ak už nie je o čom inom –
prileteli havrany, rozkvitol agát, v obchode majú nový
kabát –
o niečom prostom a večnom
a niežeby som vedela, kde teraz si a ani nedúfam, že sa to dozviem
a môj denník sa píše pre teba, jednoducho preto, že je ako vzduch
pozri na toto mesto, kde si nikdy nebol
mali by sme tu žiť spolu, občas si vyjsť na prechádzku,
ale skôr ani netreba, pretože nepotrebujeme nikoho iného okrem seba
hovoril si, že je to južné mesto
ale je tu približne rovnaká zima ako v tom tvojom
o pár mesiacov kratšia
keby nebola vojna, nerozlúčili by sme sa ani na deň,
to by bolo nemožné
ale keď sa svet rozpadá, koho bude zaujímať niečia láska,
aká malichernosť
keď sa svet rozpadá, pochová nás pod troskami
a vytratí sa teplo