kari edwards: Narodila som sa nezničiteľná

je najvyšší čas detonovať srdcia, je najvyšší čas volať po náhlej a lahodnej fraktálnej ľahostajnosti k línií písma. preč s dobre zabezpečenými priehradami, čo chránia publikum pred explodujúcimi jazvami, stopovacími guľkami a výkalmi mŕtvych. je čas na hromadnú samovraždu a prebytočnosť, už nikdy sa nevrátiť.

 

 

 

 

deň sa láme, hovoríme jedna s druhou tak ako hovoríme jedna s druhou, lesk slabne, miazga stúpa do našich tiel, nastáva posun, radosť sa opäť vynára, skôr než ďalšie osobné rozprávanie zhorí na kôpku citácií, nadväzujú na zložité ústrojenstvo, stávajú sa uzlami krvi v priestore, živí aj mŕtvi obklopujú prítomnú minulosť. otváram oči plnou silou, s bázňou a v rozpakoch, stuhnutá na letmých cestičkách s nekonečnými obmenami, podriadená násiliu, hlúposti a láske. 

 

 

 

 

mám ešte skúšať tento duchovný drag, kolektívne muky zbožných želaní, ustráchanú schovávačku skutočnosti, čo má byť čítaná bez ostychu s nezaujatou účasťou voči predstavám bez výhod všednosti, spomínanie na skreslenie, zabúdanie na drinu, ktorú si vyžaduje konzumácia čohokoľvek, utužujú žiaľ, obklopená doplatkami za prevod kreditu nesmrteľná ideológia obliehania, podriadená prostriedkom izmov tela pochybujem čeliac hlúposti—hoplá—poznaniu, derivát kože, kostí, očí a toho ostatného, náhla protichodne agresívna odľahlosť má slúžiť ďalšiemu povedal—som na vzostupe? trasiem sa v obavách, delená početnými prístupovými bodmi a výbušným obsahom zabaleným v potulnom vrstvení odoslanom výboru k posúdeniu, a bez výnimky oživenie buď frenetické alebo otupné, posúva sa k  žiadne možnosti neostávajú, uznáva márnosť nádeje čeliac prepadliskám, ktoré spôsobilo číslovanie prstov.

 

 

 

 

v obvyklej konzervatívnej zostave, omráčení absenciou samovražedných tendencií, v nepríčetne utrápenej otriasajúcej sa hustej podrastovej invázií zámerne bezcitných stavovcov, horkokrvní newageri maľujú do budúcich myslí špinavšie než čokoľvek, čo je možné vyprodukovať v skutočnom mieste pobytu na neumiestniteľnom mieste, rozpadajúci sa v temnote. 

 

na dĺžku nádychu od svojho najbližšieho chvíľkového ja, viem že z mojich pier sa vyvalia lži a všetko ostatné; vytvoriť niečo, čo považujeme za dôverne známe je kreatívny podraz, tisícky pier sú pripravené navrhnúť ti, čo by si mala robiť. 

 

pripomínam si, že všetko končí účinkom, ktorý to bude mať.

 

pripomínam si, že všetko končí tým čo môže byť pomenované a financované, tak prečo nenechať moje kosti pooberať mravcom. 

 

pripomínam si, že by som dala čokoľvek za to, nepamätať si, komu sa podobám, dala by som čokoľvek za to, nepodobať sa tomu, komu sa podobám, nepodobať sa  pripodobovanému.

 

pripomínam svojmu ja, že by som dala čokoľvek za to, nepatriť k budúcej ľudskej výrobni potenciálu, podporovanej zostavou tisícov žobrajúcich o všetky tie prízemné záležitosti, ktoré prináša príčetnosť, úplne omráčených absenciou samovražedných tendencií. 

 

 

 

 

stratila som svoje miesto v dvojčinnom

zmiešanom

 

antropomorfizovanom metaforickom hoplá

 

vediac čo je vedieť čo je čo je čo nie je

 

videné

 

tých zopár jedinečných skúseností

vohnaných silou do 

 

mäkkých hniezd tela

 

stratených v kabinete spevavých stvorení

 

uštipačných ku generátorom náhodných páuz

 

práca nadobúdajúca prosím prosím

 

umiestni ma do 

 

kamenného tela

 

mimo dávnejšie stratené oddialenie nedostatkov

 

kde telefónne predvoľby formujú zrod

 

zabúdania

 

svadby a pohreby, trúchlenie a slávnosti

 

trhajú skaly na stratených nohách útesov

 

časový prelud prízvukuje príhodne a nedeliteľne v

 

jednotkách soli

 

niekde kde je zákonom svetlo

 

sa vyparuje čistý rozum

 

 

 

 

 

narodila som sa nezničiteľná

 

narodila som sa nezničiteľná

 

dve sálajúce mysle

 

záhon kvetov

 

chvejúca sa nečitateľná

 

tak daj trochu soli do vody a počkaj do rána

 

počkaj v mysli

 

ktorá čaká v slovách

 

dospieva v čakaní

 

 

daj trochu soli do mysle

 

ochutnaj vody rána

 

s vôľou

 

ktorá dáva soľ do mysle

 

 

nesústreďuj nič

 

pred slanou vodou

 

zrkadli radosť z okamžitého odpočinku

 

v plynutí

 

slovies, podstatných mien, adjektív

 

za bodkou a čiarkou

 

 

načúvaj zvukovým vlnám

 

vyraz dych

 

vzdúvaj sa soľou

 

všetko rozriedené

 

vyslov telo

 

pokrytá soľ

 

príbytok prázdny

 

zrkadli nezničiteľnú hmotu

 

nikým neupravenú

 

pochovanú pod

 

slaným odleskom tela